Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

nové:
Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Spomienka na Golgotu ... alebo vnímanie?

Udalosti, ktoré sa odohrali na Golgote pred približne 2000 rokmi, zmenili atmosféru Zeme, a tým sa zmenili aj spôsoby, ktorými môže človek poznávať seba aj okolie, blízke, aj kozmicky vzdialené. Keby sme palestínske udalosti chceli pochopiť a získať z nich nie iba poučenie, ale skutočné sily, pomocou ktorých pokračuje vývoj človeka, museli by sme sa zaoberať a spoznať to, ako a čím vnímame čas.

Dnešný človek sa vie ľahko orientovať v priestore, vnímať priestor a pohybovať sa v ňom. Máme na to vyvinuté príslušné orgány vo fyzickom tele. Bolo by možné vedieť sa podobne orientovať a pohybovať aj v čase? 

Kedysi pred mystériom na Golgote ľudstvo pozdvihovalo svoj zrak nahor k nebu a videlo tam v priestore žiariace Slnko. Kto bol zasvätený a dokázal vnímať nadzmyslovo, videl na Slnku bytosť, ktorá na prelome vekov vstúpila do Ježiša Nazaretského, pôsobila tu počas troch rokov a vykonala pre ľudstvo záchranný akt, darovala človeku novú formu fyzického tela. Toto pozeranie prebiehalo v priestore - zo Zeme na Slnko. Dnes by sme sa darmo pozerali na Slnko, tam už Krista nenájdeme. Spojil sa so Zemou a spôsobil tým celkom prevratné zmeny.

Keďže Ho už nie je možné nájsť cestou prehliadania priestoru, tak ako kedysi, môžeme k nemu pristúpiť spôsobom "prehliadania" času. Vzhľadom na súčasnosť, udalosti na Golgote prebiehali v minulosti. Takže aj keby sme brázdili po Zemi krížom-krážom, nikde v priestore by sme ich v súčasnosti nenašli.

Predstavme si, že vyjdeme z domu von a prejdeme kus cesty. Keď zastaneme, môžeme ostať otočení chrbtom k prejdetej ceste a na cestu si pospomínať. Ale môžeme sa aj obrátiť a cestu, ktorou sme prešli, uvidieť v priestore pred sebou. Je to pre nás niečo celkom bežné. Prečo by teda nemalo byť možné a dokonca raz aj celkom bežné, "pozrieť" sa na niečo, čo sa udialo v čase? Ibaže si na to potrebujeme vytvoriť príslušné orgány, podobne, ako máme vybudované orgány na vnímanie hmotného priestoru. Teda nie iba spomínať, ale priamo vnímať.

Dispozície k tomu máme dané v našom "tele časovom" (éterickom), ku ktorému však bežné vedomie človeka nemá prístup. Aby sme si tieto vnímacie orgány vypestovali, treba robiť pravidelné a rytmicky opakované cvičenia duše.

S akými cvičeniami môžeme začať ?

Podstata Veľkej noci

Veľkonočné tajomstvo a jeho viditeľný obraz na nebi