„ Telo podlieha zákonom zemskej príťažlivosti, no svetlo nepozná väzbu a závislosť.“

JOGA je viac ako ásana.

PODUJATIA
S HEINZOM GRILLOM

 

nové:

Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:

Duševná dimenzia jogy 12 €

Preduchovnenie tela 10 €

 

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Kultivácia zmyslového vnímania a myslenie srdcom

Vnímanie s rozšíreným vedomím

vnímanie živých bytostí

   vnímanie ľudí

   vnímanie prírodných bytostí

vnímanie neživých objektov

  vnímanie neživej prírody

  vnímanie človekom vytvorených objektov

na stránke pracujeme - budeme tu uvádzať konkrétne cvičenia

Heinz Grill v knihe "Bytostné tajomstvo duše" uvádza štyri procesy, prostredníctvom ktorých sa duša rozvíja. Vzhľadom na to, ako Rudolf Steiner popisuje jogu, ktorá je vhodná pre dnešných ľudí, z týchto štyroch procesov sme tu vtejto časti vybrali zmyslový proces. Ostatnými procesmi sa zaoberáme na iných miestach. 

Z dôvodu, ktorý Rudolf Steiner nazval novou jogovou vôľou, sa podujímame študovať prírodu pokorne a láskyplne spôsobom, ktorý tu popíšeme v mnohých cvičeniach duše. Tvoríme tým most medzi duchom a zmyslovým svetom bez diskontinuity. Popri tom musíme podstúpiť prísny výcvik jasného a súvisiaceho myslenia.

Goethe: Pozorovateľ a objekt pozorovania sa zjednocujú (zasnubujú) v akte pozorovania. A keď pozorovanie pominie, pozorovateľ, pozorovanie a pozorované sa navrátia ku svojmu oddelenému existovaniu.

Po dosiahnutí biologickej zrelosti sa životné sily človeka oslobodzujú od intenzívnej biologickej nutnosti formovať fyzické orgány a väčšia časť týchto životných síl sa môže venovať slobodnému životu duše. Organizujúce sily môžu utvárať orgány duše v kognitívnej oblasti života zo slobodnej vôle človeka. Rozvoj imaginácie, ako nový stupeň vedomia človeka, teda nie je daný biologicky ako ďalší prirodzený krok dospievania a stárnutia človeka.

V detskom veku sa myslenie najskôr oslobodzuje z biologickej deteminovanosti. Vyrašia prvé schopnosti nezávislého poznávania. Potom sa nezávislé myslenie musí postupne oslobodzovať od emocionálnych zásahov objavením sa schopnosti abstraktného myslenia celkom nezávislého na zmyslových javoch. Neskôr človek ďalej oslobodzuje intelektuálne a logické myslenie očisťovaním a posilňovaním, aby presiahlo abstrakciu. Slobodné životné sily sú v dospelosti akoby semenom myslenia, určeným na rozvoj imaginatívneho myslenia. Myslenie sa stáva živým, aby bolo schopné stať sa akoby plavidlom pri neskoršom prebudení a oslobodení vyššieho Ja.

Vnútornou činnosťou vôle a očisťovaním sa myslenie stáva pružným a tvorivým. Na to je potrebné venovať sa pravidelne a systematicky cieľavedomým cvičeniam duše. Pokiaľ človek podstupuje cvičenia vnútroného vývoja a v meditatívnych stavoch preniká svoje životné sily a pocity vedomím, potom sa vyšší človek, driemajúci vo vnútri každej ľudskej bytosti prebudí ako bytosť, ako svedok veľkého snívania sveta.

Týmto prebudením začne človek nahliadať sily v prírode nie ako mŕtve abstarakcie, ale ako morfologické tvorivé bytosti. Nastáva živé imaginatívne myslenie. Táto premena splodí v duši silu pokory. Prebudenie sa zo snívania do bdelosti v živote životných síl je cestou a stavaním mosta medzi duchom a zmyslovým svetom, medzi človekom a kozmom, je počiatkom duchovnej individuácie človeka.

Veľmi dôležitým krokom na tejto ceste je presýtenie ranného prebúdzania a večerného zaspávania pozornosťou a pocitmi oddanosti. Individuácia nie je tak jednoduchá, ako existencia podľa kolektívnych nevedomých vzrorcov. Ako je však možné prebudiť sa v priestore, kde sa rodia sny, pozorovať ako v nás povstáva snový život a napokon dospieť k rozhodnutiu, že nebudeme reagovať naprogramovaným spôsobom, ale začneme s inštinktívnymi vzorcami zaobchádzať tvorivo a vedome.

Začať môžeme napríklad cvičením večerného spätného spomínania na prežitý deň. Toto cvičenie, vykonávané večer nás v jeho dôsledku privedie k tomu, že ráno pri prebúdzaní začneme pomaly prenikať vedomím aj dobu pred zobudením zo spánku. V dobe prebúdzania ožívajú pramene obrazov tvorivých síl.

Ďalšou časťou cvičebnej praxe je kultivácia bdelého vedomia. Na pomoc pri zvedomovaní diania pred prebudením môžeme cvičiť v bdelom stave napríklad cvičenia farebného dýchania duše.

Počas denného bdenia, kedy v oblasti životných síl je každý normálny človek vlastne spiacim, môžeme vykonávať predovšetkým cvičenia na premenu zmyslového vnímania. Bežným vnímaním vidíme napríklad vzniknutú piesčitú naplaveninu na okraji rieky. Avšak voči dynamickým silám plynúcej rieky, ktoré ju vytvorili sme akoby slepí alebo spiaci. Nevnímame sily, ktoré utvárajú zmyslový svet, akoby sme nevnímali rieku, ktorá spôsobila piesčinu. Tvar piesčiny vyvstáva zo síl, ktoré sú prítomné v okolitom prostredí.

Bežným vedomím, predmetným denným vedomím vidíme iba formy bez života, bez síl, ktoré tieto formy utvárajú. Cvičeniami, ktoré tu uvádzame na kultiváciu a preduchovnenie zmyslového vnímania, je možné znovu oživiť to, čo naše zmysly najskôr vnímajú tak, akoby v tom život nebol. Pomocou cvičení duše môžeme vybudovať celkom nový spôsob vnímania, ktorý bude živý, bude tvorivý.

Kedysi dávno sa udialo to, že pôvodne jednotný zmyslový vnem pradávneho človeka bol roztieštený na viacero rôznych zmyslov. Akoby jednota vnemu bola rozbitá kladivom a rozpadla sa na drobné kúsky. Pôvodne integrovaný plynúci život vnímania sa rozpadol. Dnešný človek sa však nedokáže vrátiť k tomu dávnemu spôsobu vnímania sveta, lebo už stratil tie sily, ktoré pôvodne jednotný vnem držali pokope. Dnešný moderný človek musí hľadať a vytvárať celkom nové sily, ktoré nie sú zatiľ súčasťou doterajších síl a foriem, prítomných vo stvorení.

V novej dobe berieme na seba novú úlohu budovania nového sveta premieňaním rozpadnutého života zmyslových skúseností a pretavením týchto starých foriem do celkom nových foriem. Môžeme akoby do ruky vziať nové nástroje – cvičenia – a vedome pretaviť vzťahy medzi zmyslami, aby zapustili korene do myslenia srdcom. Aby srdce svojou vrelosťou myslelo v nových plynúcich a živých obrazoch. Naučíme sa používať nové nástroje duše.

Slobodné myslenie sa u ľudí, ktorí sa nevenujú podobným cvičeniam duše, nevyskytuje vôbec. Počas bežného predmetného vedomia a vnímania sa nám objekty zmyslového vnímania javia akoby umŕtvené, pretože ich životnú stránku nie sme schopní vnímať. Z tohto zúženia nám zo zmyslových objektov v ústrety vychádza úzkosť, ktorú všetci pociťujeme. Úzkosť vládne dušiam a vo všeobecnosti ovplyvňuje konanie ľudí.

Prvým liečebným krokom, ako môžeme začať uzdravovať túto úzkosť, prichádzajúcu zo sveta, je rozvinutie vedomej vďačnosti za život vnímania (cvičenie tu čoskoro uverejníme). Ďalším krokom môžu byť napríklad cvičenia pozorovania rozkvitania a uvädania.

Systematické, postupné a rytmické cvičenia duše:

1. Základné cvičenia zmyslového vnímania

2. Podrobnejšie rozpracované cvičenia zmyslového vnímania

3. Prehlbujúce cvičenia zmyslového vnímania

4. Hlbšie zvedomovacie cvičenia zmyslového vnímania

5. Geometrické cvičenia duše

6. Pohyblivé geometrické cvičenia duše

Prejdime teraz od technickej stránky cvičení k bytostnej. "Ja musí tvoriť, musí kreovať, musí sa stať živé, aby z tohto tvorenia napokon obdržalo odpoveď ducha. Ak by chýbala táto utvárajúca a kreatívna činnosť, tak by časť kresťanskej ľudskosti nevstúpila do vnútra." Píše Heinz Grill v knihe Syntéza ducha a sveta na s.47. Avšak keby sme ostávali na úrovni tvorenia predstáv, ostávali by sme v tom starom. Nová súčasná spiritualita si vyžaduje prejsť od tvorenia predstáv k vnímaniu živých bytostí.

Keby sme tento krok neurobili, bolo by to akoby sme sa chystali na cestu z Bratislavy do Bystrice, prišli by sme v Bratislave na križovatku a uvideli by sme smerovník ukazujúci na cestu do Bystrice. Ale keby sme neopustili ten smerovník a stále sa dívali iba naň, neodpútali by sme sa od neho a do Bystrice by sme nedošli.

7. Prípravné cvičenia

8. Myslenie srdcom

...

Na stránke pracujeme – postupne cvičenia dopĺňame.

O joge  <  cvičenia duše  <  späť

Ja musí tvoriť, musí kreovať, musí sa stať živé, aby z tohto tvorenia napokon obdržalo odpoveď ducha.

 

Ak by chýbala táto utvárajúca a kreatívna činnosť, tak by časť kresťanskej ľudskosti nevstúpila do vnútra.