O joge   < Články   < naspäť

O joge < Cvičenia duše <  naspäť

Dýchanie

Našou úlohou na cvičeniach je prijať dýchanie ako čosi väčšie. Dýchanie vedie k vedomiu slobody. Dychové cvičenia slobodnej dychovej školy podľa Heinza Grilla prinášajú veľmi veľa pokoja. Harmonizujú látkovú výmenu, obdarovávajú vitalitou a zdravým spánkom. Srdce sa odľahčuje a systém vylučovania posilňuje. Procesom starnutia sa dá v podstatnej miere predísť.

Cvičeniami sa pripravujeme na prijatie vlny dýchania bez zábran. Dôležité je udržiavať vedomie v bdelosti. Spôsob života a štruktúra charakteru priamo súvisí s utváraním individuálneho rytmu dychu. Dych nie je náš produkt, ale je nám daný.

Podvedomým rytmom dýchania je celý vývoj indivídua vložený do vesmírneho zákona života. Rytmus má v živote zvláštny význam. Rytmus dýchania určuje duševný stav človeka a ovplyvňuje myšlienkový život. Ak človek mení rytmus dýchania, pôsobí tým na jemnohmotné telo, a tak si formuje z vnútra novú existenciu. Berie na seba veľkú zodpovednosť.

Vedomé vedenie dychu znamená vedomé usporadúvanie života nanovo. Človek dychovými cvičeniami vystupuje z prirodzeného poriadku vecí. Zákon o príčine a následku, ktorý panuje nad životnou cestou, sa prostredníctvom cielených cvičení dychu stáva neplatným. Človek sa pozdvihuje z pút pozemskej väzby.

Dýchanie a sily duše sú navzájom spojené. Tým, že cvičiaci vťahuje vzduch pomaly a hlboko do seba, zadrží ho a nakoniec dlhým tokom opäť odovzdáva, ako pri cvičeniach klasickej pránajámy, vplýva to sústreďujúco na duševné sily. Dychovým školením sa nemá pozmeniť vonkajšie bytie, ale vnútorný postoj. Sústredené a prebudené sily sa musia zmysluplne nasadiť a použiť v aktívnej službe pre druhých.

V knihe Duševná dimenzia jogy Heinz Grill na s.26 píše: 

„Dych samotný však v bežnom živote podlieha autonómne riadenej vôli, a tým je viazaný na vegetatívny nervový systém...  v joge existuje takzvaná pranayama-metóda, kontrola dychu, ktorá napokon vedie ku kontrole energie prana alebo energie v ľudskom tele. Použitie pranayama-metódy predstavuje vždy zásah do individuálnej vôľovej skladby a je preto na jednej strane výnimočne mocnou metódou jogy, joga-vidhi, avšak na druhej strane aj výnimočne kritickou. Tak ako by sa nemalo zasahovať do vôle iných ľudí, tak by bolo tiež výhodné, keby sa cvičiaci toho vyvaroval aj u seba samého a svoju autonómne riadenú vôľovo-telesnú sústavu nechal na pokoji. Vôľa je v jej tajuplných hlbinách spojená s mimoriadne vysokými spirituálnymi tajomstvami a len čo ľudská bytosť neuvážene alebo bez múdrosti zasiahne do týchto podprahových rovín, ktoré sú napríklad v organických hlbinách ukotvené vegetatívnymi riadeniami, a tieto nasadením telesných komponentov pozmení, zažije, aj keď možno nie hneď na začiatku, ale po istej dobe, veľké disharmónie, problémy, ba prípadne aj ochorenia.

V duševnej dimenzii jogy sa z toho dôvodu metóda pranayama necvičí. Miesto rytmizujúcich a zintenzívňujúcich dychových cvičení metódy pranayama tu nastupuje takzvané voľné dychové cvičenie, ktoré zachováva prirodzený rytmus ako aj intenzitu dýchania v čo najprirodzenejšom chode. Cvičenec sa preto vystríha manipulácií v autonómne riadenom dýchacom procese a taktiež dych nepoužije na to, aby sa napríklad ľahšie dostal do cviku."

V meditácii sa mení pomer medzi kyslíkom a kyselinou uhličitou. Cvičeniami voľného dychového školenia sa učíme žiť z kyseliny uhličitej, ktorá by inak rozvinula v tele otravné pôsobenie. Školenie dychu tu prebieha nepriamym spôsobom.

Väčšina ľudí má chybné dýchanie. No nápravu nemôžeme dosiahnuť pomocou priameho vedenia dychu, pretože každý telesný prejav má paralelu k duševnému stavu. Práca s dychom je v prvom rade prácou s vedomím.

Myslenie je viazané na myšlienku, ktorá má pôvod v duchovnej ríši. Dôkladné rozlišovanie je nutnosťou pre poznávanie, pretože pomocou dýchania sa oslovuje práve myslenie. V koncentračných cvičeniach vedie poznávanie súvislostí dýchania a myslenia k prehlbovaniu a oslobodzovaniu a nakoniec k meditatívnemu prežívaniu.

Dýchanie je späté s diaľavou vesmíru a je učiteľom pre myslenie a vôľu. Vôľa a myšlienka sa vyjavuje v pohybových cvikoch, pri cvičení ásan. Aby sme mohli zakúsiť skutočné nepodmienené šťastie a nezanikajúci mier, musí dych vládnuť životu. V bežnom živote a aj v bežnom cvičení je to práve opačne, vonkajší svet opanováva vnútro.

Dýchanie prichádza a odchádza a predstavuje tiché spojenie s vonkajšou sférou. Cvičebná zostava zosústreďuje energie priamo k chrbtici a do miechy. Vyvoláva to prežitie vlastnej sily a pokoja. Energie prúdia silnejšie chrbticou nahor a vedú k bdelosti a jasnosti myslenia.

Rytmus vládne človeku.

Čo pulzuje v rytmoch kozmu, to nachádza vyjadrenie aj v jednotlivostiach indivídua. Dychové cvičenie slúži na sústredenie energie. Dá sa ním dosiahnuť neuveriteľne vysoká miera koncentrácie.

Človek má vnútorné hnacie sily myslenia, cítenia a vôle. Dýchanie a sily duše sú navzájom spojené. Hlbokým nádychom človek súčasne vťahuje sily myslenia hlboko do svojho vnútra, no vťahuje tiež aj cítenie a vôľu. Vo vnútri však niet hraníc. Duševné sily sa zmiešavajú v rozľahlom priestore vnútra, ako keď sa zlejú spolu rôzne farby, a tým vznikne nový odtieň. Tým vznikne nový pomer duševných síl, novo sformovaný potenciál, ktorý nasmeruje život do iných dráh.

Sily sú sústredené, a preto upokojené a stabilné. Vďaka dychovému cvičeniu, rytmizovaniu dychu, prebehla premena v celej osobnosti. Sily poznania narástli. Nové vedomie sa má odzrkadľovať vo vzťahu k iným ľuďom. Človek má koncentrované sily zmysluplne použiť navonok.

Dýchanie vedie človeka v určitom rytme. Určuje jeho duševný stav a ovplyvňuje myšlienkový život. Každý človek má individuálnu dychovú kvalitu a individuálny rytmus. Ojedinelá štruktúra osobnosti dostáva svoje určenie cez dýchanie. Dýchanie pôsobí ako väčšia sila v človeku a vedie ho životom. Rytmus dýchania spája zjednocujúcim spôsobom fyzické telo s duševným životom.

Myslenie je hybnou určujúcou silou, ktorá život usmerňuje navonok. Okupuje vedomie rôznymi myšlienkovými pochodmi. Pokiaľ je život človeka určovaný celkom vonkajšími pomermi a premenlivými myšlienkami, niet možnosti pre jednotu.

V myšlienkovom živote máme pozornosť usmerniť na prijímanie, čo neznamená pasivitu, ale najvyššiu aktivitu bdejúceho mlčiaceho vedomia. Pocity sú bežne viazané žiadostivosťou a rozum je zväzovaný predpojatými mienkami. Tak ako ďaleký pohľad na otvorené more vedie k zážitku bezhraničnosti, tak aj voľný tok dýchania v ásane otvára vedomie a vynáša individuálne možnosti ponad ohraničenosť.

Prax cvičenia:

1. cvičenie

Dych pozorujeme rovnako, ako akýkoľvek vonkajší objekt. Aj telo priraďujeme v pozorovaní k tomu vonkajšiemu. Celkom jednoducho pozorujeme dýchanie ako niečo vonkajšie. Vonkajší priestor preniká dovnútra, presunie sa do vnútra, do priestoru pľúc. Pľúca sa iba otvárajú vonkajšiemu priestoru, ale ostávajú uvoľnené a jemne prijímajú vzduch spolu s celou atmosférou okolia. Cítime, že sme vstúpili do vzťahu s okolím.

2. cvičenie

Preskúmame vzťah tela a dychu - 1. v pokojnej pozícii sedu 2. počas pohybu 3. v statickej fáze ásany. Úloha: v každom prípade ponechať dych vo voľnom prúdení, aby fyzická aktivita nespútavala dýchanie.

3. cvičenie

Preskúmať vzťah myslenia a dýchania. Počas cvičenia koncentrácie v sede alebo v pokročilejšom štádiu počas vykonávania ásany s koncentráciou na myšlienkový obraz, vnímame vzťah myslenia a dýchania. V tej najpokojnejšej fáze je možné preskúmať spojitosť fáz dýchacieho procesu s intenzitou a kvalitou myšlienkovej koncentrácie. Úloha: oslobodiť proces dýchania od procesu myšlienkového. Výsledkom bude slobodné dýchanie a slobodné myslenie.

Ďalšie námety na štúdium a praktické skúmanie:

Nevedomý stav napätia v pľúcach
Pleura a slobodný dych
Dýchací systém ako systém výživy
Svalstvo ako výraz kvality dychu
Slobodný dych vedie k estetickým formám
Kozmická prirodzenosť dychu
Dych koreluje s náladou duše
Dychom možno podporovať viac inkarnovanosť alebo exkarnovanosť
Liečivá sila v dýchaní vzniká utváraním poznania
Dýchanie podporujúce integrálne myslenie
Dychová terapia slúži na rozvíjanie cítenia
Imaginácie prinášajú nový počiatok
Dôležitosť východiskového prísunu bielkovín vhodnej kvality

O joge < Cvičenia duše <  naspäť

O joge < Články  < naspäť