„ Joga je estetickým umením, je obrazným vyjadrením vnútorného postoja človeka.“

JOGA je viac ako ásana.

PODUJATIA
S HEINZOM GRILLOM

 

nové:

pre každého, kto rád chodí do prírody:
Alpinizmus
dobývanie niečoho neosožného
hodnoty v horolezení

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Joga ako most medzi telesnosťou a duchovnosťou

Čítame v knihách, časopisoch, počúvame na prednáškach a cvičeniach, že joga je schodnou cestou, po ktorej sa dá kráčať, až dospieť k

najvyššiemu cieľu človeka - spojeniu duchovného s telesným, ku spojeniu človeka s Bohom.

Môžme sa celé roky venovať jogovým telesným cvikom, ale výsledkom býva ešte väčší pocit oddelenosti toho, čo je telesné a energeticky napojené na telesnosť, od toho, čo považujeme za duchovné. Celé roky môžme márne hľadať to spojenie, súvislosť, cestu od toho spodného - telesného k tomu vrchnému - duchovnému. Bolo by vôbec možné, vychádzajúc z telesných cvičení, dopracovať sa k meditácii, ba až k Bohu?

To, že Boh stvoril svet a človeka, že smer tvorby vychádza z duchovna a cieli ku hmote, je pre mnohých teóriou, vierou. Ale ako tieto dve protichodné smerovania zosúladiť? Dá sa nájsť cvičebný spôsob jogy, ktorý by neobsahoval uvedenú protichodnosť?

S touto otázkou môžme znovu a znovu študovať staré jogové texty, ale nikde vlastne nenájdeme to, materialistickým vedomím dnešných čias prekrútené, smerovanie od tela k duchu.

Vôľová námaha snažiaca sa o vycvičenie nejakého zvláštneho ideálneho stavu vedomia, vychádzajúc z telesných energií, prináša iba zahmlievajúce vyžarovanie. Človek sa dostáva do určitého neuvedomovaného napätia alebo do extatického zasnenia.

Vnútorné orgány duše - čakry - sa nemôžu skutočne harmonicky rozvinúť. Berú energiu z nahromadených životných síl, stravujú orgány a vyčerpávajú sily látkovej premeny. Každý, kto pri cvičení vychádza z tela, vyčerpá časom svoj nervový systém. Integrálne hľadisko sa tak nerozvinie. Cvičením sa dá pozmeniť iba oblasť telesná a pránická, oblasť transcendentálna nie. Vzniká tak priepasť, pocit oddelenosti od svojho zdroja.

Prvým krokom je teda rozpoznanie skutočného stavu, vystúpenie z ilúzií a rozpoznanie vlastných poviazaností. Úvodné cvičenia jogy spočívajú v rozčleňovaní síl duše do stavu čistých, samostatne žiariacich síl, ktoré navzájom spolupôsobia. Keď sú navzájom spletené, musia sa najskôr cvičením dostať do správneho učlenenia, a až potom sa dá naozaj celkom slobodne pracovať z Ja a integrálne vzhľadom na život. Práve pri týchto procesoch a činnosti čistenia, triedenia a tríbenia sa aktivizuje Ja, ktoré ich iniciuje.

Na to, aby sme našli most cez priepasť oddelenosti medzi telesným a duchovným, treba vyššiu rozlišovaciu schopnosť, vyššie poznanie, individuáciu. Rozlišovanie vedie k zrelosti, k múdrosti, ku správnemu postoju. Postoj človeka nadobudne jasnú formu, keď sa preklenú protikladnosti. Cesta jogy je posilnením vnútorného človeka v zmysle poznania, v zmysle srdca, v zmysle celku.

Vedomostiam prečítaným z kníh alebo na internete chýba živá skúsenosť. Zrelosť sa nedosiahne ani pasívnym pritekaním dojmov, ani mediálnym prijímaním posolstiev, ani čítaním informácií. Nervový systém sa nemá extrémne scitlivieť, ale rytmicky usporiadať a stať sa použiteľným nástrojom. Telo je síce hrubé, ale nie nepotrebné pre duchovnú cestu. Je naším nástrojom, je zrkadlom duše.

setu bandhasana - mostík

Aké musia byť teda cvičenia, ktoré by pôsobili usporiadavajúc na nervový systém a na vzťahy duše a tela? Aké musia byť cvičenia, ktoré by tvorili most medzi telesnosťou a duchovnosťou? Aké cvičenia pomôžu v procese rozlišovania, poznávania, posilňovania vnútornej duchovnej bytosti človeka za účelom vrastania do toho druhého, zatiaľ nepoznaného, duchovného sveta?

Reálne pociťovanie svojej bezmocnosti dopracovať sa vlastnými nižšími silami ponad priepasť oddeľujúcu hmotný svet od toho vnútorného, nám prináša to správne naladenie duše a správnu túžbu po svetle. V každej historickej dobe žili na svete ľudia, ktorí pôsobili ako most cez túto priepasť. Pôsobili ako sprostredkovatelia, prinášatelia svetla. V každej historickej dobe však ľudstvo potrebovalo iný spôsob sprostredkovania. Vzhľadom na to, že človek sa v priebehu dôb vyvíja, mení svoju vnútornú učlenenosť, mení sa jeho spôsob vnímania, uvedomovania, myslenia aj cítenia, potrebuje aj iný spôsob vedenia a iný spôsob možností preklenutia priepasti. Treba sa nám zorientovať.

Staré jogové metódy sú dnes už len ťažko použiteľné. Je pravdou, že klasické jogové postupy, ktoré by nás vyviedli preč z reálneho sveta, stali sa cestou úteku pred skutočnosťou a mnohí, ktorí sú nespokojní zo svojím vonkajším životom, radi siahajú po starých metódach. Avšak dostávajú sa nimi iba do ešte väčšej oddelenosti a cieľ jogy v syntéze, spojení alebo preklenutí priepasti sa tým nedá dosiahnuť.

Oblasť vôle by mala v ľudskej bytosti ostať nedotknuteľnou a čistou, lebo vôľou žijeme vo svojom podvedomí. Nemali by sme nechať sebou manipulovať, ani ak ide o zdanlivo prospešné ciele. Človek na dnešnom stupni vývoja má vedome uchopovať svoj život a nie sa nechať pasívne ovplyvňovať.

Oblasť citov sa čiastočne nachádza v podvedomí, ale čiastočne aj v dennom vedomí. Preto na poli citov je do istej miery možná vedomá práca. Z dôvodu čiastočného ponorenia citov do podvedomia, práve city sa stávajú objektom, ktorý si mnoho ľudí zamieňa za duchovnosť.

Jedinou silou duše, ktorú môžme plne uchopiť svojim vedomím, je myslenie. Na poli myslenia sa môže plne rozvíjať náš vnútorný život. Myšlienka je reálne existujúcou vnútornou - duchovnou silou. Je samostatnou žijúcou podstatou. Vo vnútornom svete je myšlienka skutočnosťou tak reálnou, ako vo vonkajšom svete akýkoľvek predmet. Ak uznávame fyzikálne silové pôsobenie predmetu na iný predmet, potom podobne sa dá vnímať reálne pôsobenie myšlienok.

Myšlienky nie sú naším súkromným majetkom, nikým nepozorovaným a na okolie nepôsobiacim. V pradávnych dobách ľudia s povďačnosťou vnímali myšlienky ako darované zjavenia z duchovných svetov. Dnešný človek považuje myšlienku za svoje vlastníctvo. Nepozná jej pôvod, ani pôsobenie. Za celú myšlienku považujeme iba jej hmotný prejav v našom mozgu. O myšlienke usudzujeme podobne, ako by sme za celého človeka považovali iba jeho telo.

Práve myšlienka, vzhľadom na jej povahu, môže tvoriť hľadaný most medzi telesnosťou a duchovnosťou. Joga pre nás už nemusí byť bezduchým cvičením tela, ani útekom od vonkajšej skutočnosti, ani vierou v neznáme, ani púhou technikou na vylepšenie svojich vlastných vonkajších pomerov. V joge existuje v podobe myšlienok pre nás most, po ktorom sa dá kráčať. Most spájajúci dva brehy, breh viditeľného s brehom neviditeľného.

Pre tých, ktorí prehliadli prázdnotu intelektuálneho vzdelávania sa, či vo veciach svetských či v zamotaní sa v neživých pojmoch o duchovne, je tu joga znášajúca svetlo imaginatívneho poznania do telesnej formy sveta.

Možno hodne čítame, študujeme, zaujímame sa o svet duchovný. Avšak naše poznávanie ostáva zas iba oddelené od reality. Skutočné osobné poznávanie je nám často vzdialené. Osobná skúsenosť chýba. Intelektuálne vedomosti nijako nevplývajú na telesnosť a priepasť sa zas prehlbuje. Aktívna účasť, aktívne poznávanie, aktívne skúmanie imaginácií je nevyhnutnou cestou k duchovnu a k syntéze svojej vlastnej bytosti.

Spojenie telesnosti a duchovnosti - joga - predpokladá nezvyčajnú aktivitu, ktorej sa treba učiť. Vedomie je to pole, na ktorom sa dá pracovať. Neustále zápolenie o najvyššie pravdy, o skutočné skúsenostné poznávanie, to je nová joga.

r. 2003

O joge < Články <  O joge trochu hlbšie < naspäť