Konkrétna práca s ásanou

Pohyb je vyjadrením svetelných síl kozmu. Samotné telo nedisponuje silami, ktoré by ho robili živým a pohyblivým. Tieto sily pochádzajú z

neviditeľných sfér kozmu, tak ako to popisujú starí jogoví majstri Indie, a my sa ich môžme v praxi ásan učiť konkrétne poznávať. Svetelné sily sú obsiahnuté v myšlienkach jogových majstrov.

Pohyb môže byť vykonaný veľmi rozličným spôsobom. Prvotné rozlíšenie vychádza z rôznosti motívov cvičenia, ktoré sa neomylne jasne ukazuje v konkrétnom fyzickom prejave. Vnútorné, nehmotné sily určujú spôsob práce svalstva, pohyblivosť kĺbov, pružnosť chrbtice a celkové vyžarovanie človeka. Podľa toho, ktoré sily duše formujú pohyb, má ásana úplne iný výzor. Okrem toho, cieľová orientácia jogového cvičenia je dominantná a výrazne badateľná v spôsobe vyvedenia pohybov do prejavu.

Keď sa pozeráme na ásanu, môžme rozpoznať tri základné sily duše, akou mierou sa podieľajú na cvičení. Cvičenie s prevažujúcim emocionálnym prejavom, s lipnúcou pocitovosťou na tele, s hlavným motívom pohody a dobrých telesných pocitov, vyzerá celkom ináč ako cvičenie, kde hybnou silou je vôľa, spočívajúca v údoch a formujúca pevne polohu. Na rozdiel od toho, diametrálne odlišný vyzerá pohyb, ktorý je vedený myšlienkou.

Na jogových cvičeniach sa učíme veľmi jednoducho a prakticky samostatnou prácou vlastného ja, vyformovať myšlienku a následne ju vyjadriť vlastným telom. Pri konkrétnej poctivej práci s ásanou cvičenci vlastnou skúsenosťou zisťujú, ako tvrdý a ťažko prekonateľný je zvyk používať na formovanie tela prevažne hrubé telesné sily. Myšlienka je niečím tak jemným, že ju spočiatku nedokážeme ustanoviť za vedúcu silu pohybu.

urdhva mukha paschimottanasana - balančné kliešte

Usilovným cvičením sa v pomerne krátkej dobe dá dospieť k opusteniu starého spôsobu pohybu, pri ktorom hrali určujúcu rolu telesné energie a energie na telo naviazané. Taká ásana budí dojem strnulosti, veľkej námahy, vidno silnú závislosť buď na snahe o dokonalosť tela, alebo na snahe o pohodlné pocity pohody. Pri cvičení vychádzajúcom prvotne z vedomia a zo samostatnej sily rozhodnosti a myšlienkovej sily koncentrácie, nechávame telo v odbornej ochrane vyšších síl. Sily svetla vchádzajú do ásany prostredníctvom myšlienky a preslňujú, odľahčujú, uvoľňujú odpory v tele.

Myšlienka je žiariaca sila, ktorá prostredníctvom nervového systému vyžaruje na celý pohybový aparát. Vedomie sa oslobodzuje a do tela vchádza nová sila jasu a zdravia.

Táto sila kultivovaním a zmohutnením spôsobuje oslobodenie sa od nadvlády hmoty a pránické telo nadobúda tvary a kvality z preorganizovaného astrálneho tela, zo zušľachteného myslenia a nie z hrubej hmoty jednotlivých telesných orgánov. Taká je cesta jogy z vedomia, zhora. Cesta, ktorá sa láskyplne skláňa ku hmote, a ktorou ozdravovanie a teda pôsobenie na telo je úplné.

Fyzická práca s hmotou tejto Zeme spôsobuje hlbšie spojenie prapríčinného sveta s pozemským svetom. Kozmické svetlo prináša myšlienku do nášho mlčiaceho astrálneho tela mysle a človek svojou prácou, zhmotňovaním tejto myšlienky, pretváraním matérie, zduchovňuje Zem.

Po fyzickej práci, po cvičení, zisťujeme v astrálnom organizme človeka, na lotosových kvetoch, nové, tvorivé, intenzívne vyžarovanie. Je to výsledok našej činnosti, ktorý sa nedostáva do vedomia vďaka únave. Do vedomia prichádza iba to, čo nás ako únava omámi preto, aby sme tento vnútorný výsledok na sebe nemohli vnímať.

Väčšinou pri cvičení ásan dominujú energie tela nad jemnými vnímaniami vnútorných zmyslových orgánov duše, čakier, a majú zámer každé cvičenie prehlušiť svojím žiarením. Tieto energie sa však zrodili z pokušenia a chcú byť na ceste oslobodenia rozpoznané. Keď podstatu pokušenia nespoznáme, podľahneme mu a stratíme jasnosť o situácii. Pokúšajúce sily majú byť spoznané, lebo inak preberú v celom cvičení vedenie nad naším vedomím. Zaujmú nás svojím zahalením a predstierajú nám nesprávne hodnoty.

Cvičenie má obsahovať pracovný výkon v myšlienkach, pocitoch a vo vôli. Toto cvičenie vo forme opustenia vlastného, subjektívneho a zúženého stanoviska, doterajšej pamäte a istôt v už absolvovaných skúsenostiach uvoľňuje vedomie von z vlastných vnútorných vrstiev a robí ho pružným pre novú skutočnosť, v ktorej ešte nie sme udomácnení. Nemalo by trvalý význam, keby sme cvičením iba konzumovali jemnohmotnú energiu, vťahovali ju do seba a očakávali od nej zlepšenie kvality života. Pre cvičenie musíme prinajmenšom do určitého stupňa nechať sami seba ustúpiť, všetky doterajšie vzorce myslenia a vitálne istoty pocitov opustiť, a tým uvidieť novú dimenziu pravdy v otvárajúcom sa svetle.

 

vrscikasana - škorpión

Cvičenie v zmysle dávania je vždy slnečné a privádza šieste energetické centrum, adžňa čakru, k rozžiareniu. Ako prvá sa prostredníctvom cvičení rozsvieti hlava. Hlava začína ticho vyžarovať do okolia svetelné lúče dávania prostredníctvom oslobodeného myslenia. Je to výrazný protiklad k ponoreniu sa do tela, alebo k mystickému prežívaniu cvičenia. Nie iba mesiac, ale slnko má zažiariť (Ha-Tha Joga). Keby žiaril iba mesiac so svojím odrazeným svetlom, tak by nemohlo prúdiť ešte skutočné dávanie v myšlienkach do života a tvorivé sily svetla by mohli byť asimilované iba veľmi ťažko.

r. 2003

O joge < Články <  O joge trochu hlbšie < naspäť