Vôľa alebo myšlienka

Vôľa alebo myšlienka vedie naše konkrétne pohyby pri cvičení jogových ásan? Ako správne rozpoznáme odpoveď?

Najmä skúsenejší cvičenci majú s rozpoznaním a variabilitou cvičebného spôsobu ťažkosti, lebo majú už vypestované určité zvyky, ktoré považujú za prospešné. My tu však nekladieme do pochybnosti spôsob vojdenia do ásany a telesné vykonanie v tom zmysle, ktorý sval má byť napnutý, ktorý uvoľnený, alebo napríklad či zodvihnúť ruky pri nádychu, alebo nezávisle od dychu a podobne.

Zameriavame sa na spôsob vykonania akéhokoľvek pohybu. Napríklad sedíme na zemi s nohami vystretými pred sebou a cvičiteľ povie: "Zodvihneme ruky a vedieme telo do predklonu". Cvičenci jednoducho vykonajú daný pokyn a cvičenie pokračuje ďalej. Pozorujme tento jednoduchý pohyb z hľadiska síl, ktoré vedú a riadia fyzické svalstvo, konkrétne trup, chrbát.

prípravné ďaleké rozpínanie - paschimottanasana - kliešte

 Za bežných okolností, je tento pohyb tak jednoduchý a známy, že aj keby sme mysleli na akúkoľvek spomienku, alebo by naša myseľ bola zaujatá čímkoľvek iným, napríklad peknou hudbou, telo by daný pokyn pomerne správne vykonalo. Naše bežné konanie sa deje podľa dopredu daných vzorcov a jednoduché pohyby nemusíme nijako zvlášť riadiť svojou pozornosťou. Tak je to v bežnom živote a tak je to aj pri cvičení ásan.

Jogou však máme smerovať k slobodnému pohybu, k pohybu ktorý nie je dopredu naprogramovaný našou minulosťou, ani v zmysle negatívnych zvykov, lipnutí a závislostí, ani v zmysle návykov, ktoré považujeme za prospešné. Akúkoľvek predurčenosť vzorcami správania sa, nemožno považovať za slobodu.

Slobodné vykonávanie ásan, slobodné dýchanie, slobodné myslenie popisuje Heinz Grill vo svojej knihe: "Slobodný dych a svetelno - duševný proces".

Keď ostávame bdelí v prítomnosti a pozorujeme pohyb svojho chrbta, ktorý vykonáva pokyn cvičiteľa, je v tom prítomná vôľa. Telo je pohybované vôľou. Pohyb je zviditeľnením našej vnútornej sily duše, ktorá je neviditeľná. Ale čo sa deje s ďalšou silou duše, s myslením? Pri takomto cvičení sa s mysľou nijako nezaoberáme. Nechávame ju blúdiť nekontrolovane a často badáme, že nám podsúva rozličné úsudky, asociácie, projekcie, spomienky, ktoré s cvičením samotným vôbec nesúvisia. Vypovedajú nanajvýš o našom subjektívnom postoji, vzťahu alebo hodnotení našich výkonov.

 paschimottanasana - kliešte

Do tretice môžme vykonať pohyb ešte iným spôsobom. Sami si vo svojej mysli sformujeme myšlienku, na ktorú následne upriamime celú svoju pozornosť. Koncentrácia sa pripája k cvičeniu ásany. Táto myšlienka teraz bude viesť náš pohyb. Koncentrácia tu musí nadobudnúť zvláštnu intenzitu, aby sa do cvičenia nevmiešavali nijaké naše staré návyky, ani asociácie. Aby každé jedno cvičenie bolo novým, slobodným, nanovo sformovaným, čistým ako čerstvá pramenistá voda, ako nový nečakaný výhľad na vrchole kopca.

Koncentrácia v zmysle odlúčenia všetkého nepodstatného od toho podstatného. Vieme si uvedomiť, že každé ľudské dielo je vytvorené podľa dopredu danej myšlienky. Stroj je skonštruovaný podľa určitej myšlienky, dom je postavený podľa staviteľovej predstavy. Aj prírodné javy sú vytvorené podľa dopredu danej myšlienkovej predstavy. Nám pri ich poznávaní stačí preniknúť za zmyslové zdanie, máju, a poznávať podstatu, v sanskrite označovanú ako sat-čitt-ánanda. Podobne aj každá ásana v sebe nesie svoju nehmotnú podstatu.

Ako vyzerá cvičenie ásany s koncentráciou na jej vnútorný zmysel? Rozhodne to nie je cvičenie zviazané subjektívnou pocitovosťou, asociáciami, alebo jednostrannými úsudkami a postojmi. Vniesť do cvičenia objektívnu myšlienku a viesť ňou individuálne cvičenie, prináša úplne iné spôsoby prežívania. Oslobodiť sa od starých záťaží a preskúmavať nepoznanú krajinu ásan, znamená otvorenie sa niečomu novému, čistému a sviežemu.

Nový prístup k cvičeniam si vyžaduje odvahu a veľkú mieru odhodlanej rozhodnosti. Opustiť staré návyky a istoty nie je ľahké. Opustiť egoistický postoj, že ja to viem najlepšie, to si vyžaduje skoro nadľudskú silu a pokoru. V joge však ide práve o niečo nezvyklé. Joga nie je disciplínou spachtošov.

Vylepšovaním toho starého nedospejeme k ničomu novému. Pranie, plátanie, prefarbovanie, či obšívanie starej sukne nič nepomôže. Stále ostane starou. Ak máme odvahu a túžbu po slobode, po niečom novom, nepoznanom, a podstata jogy je pre nás, normálnych ľudí, niečím závratne neobvyklým, musíme sa snažiť o vyvinutie nového prístupu, nových kvalít, nových síl, nových postojov - ásan.

V dynamickej fáze cvičenia si môžme samostatne pred každou jednotlivou časťou myšlienkovo popísať daný pohyb, vytvoriť si živú predstavu a až potom nechať telo vykonať tento pohyb. Telo dávame do ochrany vyšších síl, myšlienkových podstát, a sami iba pozorujeme celé dianie v tele. V statickej fáze je prospešné venovať sa koncentrácii na podstatu danej ásany.

Nejaká pohybová forma nám navonok môže pripomínať nejaký predmet, živého tvora, alebo proces. Pri ásanách však nejde o to, aby sme hľadali vonkajšie podobnosti, ale vnútorné súvislosti. Keď v paščimottanásane zvädneme ako zvädnutá kvetinka, cítime sa v polohe uvoľnene a pohodlne, ale nevystihneme tak pravý zmysel danej klasickej ásany. V sanskrite znamená paščimottanásana intenzívne natiahnutie západu. Západom rozumeli starí jogíni celú zadnú stranu tela.

Zohľadnením obsahu tohto názvu dostane ásana úplne iný výraz. Chrbát sa intenzívnou mierou natiahne smerom dopredu a napriami sa, natiahnutá bude aj zadná strana nôh, trupom vyrastieme do diaľky a vojdeme do konfrontácie s hmotou nášho tela. Už nie sme zvädnutým kvietkom, ale živým, aktívnym, namáhajúcim sa pracovníkom. Silne pocítime odpory a bez ohľadu na pocity príjemnosti alebo nepríjemnosti, s nadhľadom pozorujeme svoju fyzickú hranicu a spoznávame ju. Spoznávame telo ako obmedzené, ohraničené, premenlivé a konečné.

Paščimottanásana si vyžaduje veľkú mieru pracovného výkonu a odhodlanosti vo výdrži pri vojdení do hmoty a pri poznávaní jej zákonitostí. Na rozdiel od toho, práve konfrontáciou s hmotou, môžme intenzívnejšie v koncentrácii rozpoznať to nehmotné, nepremenlivé, nekonečné. Čistá, slobodná, na telo neviazaná myšlienka môže byť rozpoznaná ako podstata danej pohybovej formy. Koncentráciou rastie rozlišovacia schopnosť a rozvíjajú sa vnútorné zmyslové orgány duše, čakry.

Imagináciu, myšlienku práce a vojdenia do hmoty zviditeľníme fyzickým prejavom pri vykonávaní paščimottanásany. Tak je cvičenie vedené myšlienkou. Od miery koncentrácie závisí miera harmónie vyšších článkov našej bytosti a tých nižších, hrubších. Následne aj miera uvoľnenia po cvičení závisí od realizovanej miery harmónie.

Keď ostaneme bdelí a telo vedieme do určitého smeru pohybu, popri tom zachováme prislúchajúci myšlienkový obsah a zotrváme v tichej koncentrácii so slobodným dychom, tak vzniknú harmonické procesy usporiadavania, pretvárania a liečenia.

r. 2003

O joge < Články <  O joge trochu hlbšie < naspäť