|
24 August 2022
25. jún 2022
Meditačný obsah č.144:
Svetlo je jemnejší element, než vzduch. Spôsob, akým človek dýcha, predstavuje už relatívne zmanifestovaný, hrubší, a tým relatívne materiálny obraz javu vo svete.
Určitým spôsobom pozornosti a pomocou jasných myšlienkových obsahov jedinec vedie pomery v rámvi vzťahov a buď vo vzdušnom okruhu vytvára krásne otvorené formy, alebo znečisťuje, zhusťuje, zaťažuje vzduch, ak to slovami obrazne vyjadríme, všemožným nesolídnym bytostným balastom.
Obzvlášť bezobsažné táranie alebo nevecná polemika má na vzdušný okruh akoby rozrušujúci vplyv, rozpúšťajúci formy a priam zaťažujúci. Správna forma reči v dialógu s obsahom a s dobrým vnímaním založeným na vonkajšej skutočnosti dokáže pôsobiť na okolie očistne a na vzdušný okruh pozitívne dávajúc mu formy. V tomto zmysle každý jednotlivec pôsobí uvoľňujúcim, formujúcim, povznášajúcim spôsobom vytvárajúcim éter alebo na druhej strane zväzujúc, rozpúšťajúc formy, zaťažujúc bytosti a stravujúc éterické sily.
V ďalších meditáciách by sa bezpodmienečne opäť mala jednoduchým spôsobom do vedomia vracať myšlienka, že každá jednotlivá ľudská kreácia nie je iba akousi kreáciou stvorenia v náhodilostiach nevypočítateľného inkarnačného cyklu, ale že každý môže generovať, usporadúvať a pozdvihovať formy vo svojom okolí. Človek sa môže pýtať: Cítim sa príliš slabý na to, aby som tvoril poriadne náhľady, aby som pestoval nejaký obsah a ten napokon previedol do činu? Ak na túto otázku odpoviem „áno", pred duchovné školenie sa postaví riadne množstvo vzorcov väzieb a jednotlivec sa preto môže cítiť slabý a nespôsobilý pre skutočne dobrú činnosť vedomia založenú na odbornosti. Kde je stred? Spočíva v duchovných snahách alebo sa zakladá na očakávaniach, že by hľadajúcemu niekedy školenie mohlo dať odpoveď?
Jednotlivec by sa mohol pýtať: Aké formy vznikajú prostredníctvom osobných slov, ak sú výrazom logiky, hĺbky a pravdy? Sú slová, ak ich pozorujeme ako čistý obraz, dostatočne sformované a postavené do vzťahu? Človek cvičí práve túto disciplínu reči s obsahom a logickými myšlienkovými pochodmi, ktorá ho môže spojiť s druhými. Na základe tohto sa rozvíja život predstáv do vyššieho rádu a nakoniec sa človek dokáže naučiť obohacovať vzdušný okruh v zmysle nadzmyslovo krásnych foriem.
Každý deň by mal preukazovať tieto predsavzatia vedenia pozornosti a vedomia.
Zdroje na prehĺbenie:
Tretia prednáška sa týka reči. Iba to, čo má zmysel a význam, môže vyjsť z pier tajného žiaka. Všetko rečnenie pre rečnenie ho odvádza preč od jeho cesty. Obvyklý spôsob správania sa, kedy sa všetko bez zváženia a rozmanite rozpráva jedno cez druhé, musí tajný žiak odmietať. Pritom sa však nesmie uzatvárať pred rozhovormi s ostatnými ľuďmi. Práve vo vzájomných výmenách sa jeho reč môže rozvinúť k tomu, aby mala zmysel. S každým sa rozpráva a každému odpovedá na otázky, no robí to na základe myšlienok, zvažuje každé nasmerovanie. Nikdy nehovorí bezdôvodne. Skúša nehovoriť ani priveľa slov, ani príliš málo."
(Rudolf Steiner o výchove 16-lupeňového lotosového kvetu: Poznávanie vyšších svetov, s. 89)
meditácia 143 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácia 145