|
26 November 2023
Usmerňovanie zmyslov a jeho liečivý význam
Článok Heinza Grilla uverejnený 25.11.2023 na jeho stránke:
po nemecky: https://heinz-grill.de/krebs-sonnenlicht-meditation/
je to pokračovanie článku „Ochorenia na rakovinu budú aj v budúcnosti pribúdať"
Obrázok mrkvy ukazuje sily štruktúr, ktoré na rastline pracujú prostredníctvom svetla. Svetlo umožňuje vyrastanie, ale zároveň aj ohraničuje bujnenie a podporuje vytváranie jemných listových štruktúr.
Prirodzené slnečné svetlo, nefiltrované a čisté, mierne a zohrievajúce, dáva ľudskému organizmu prirodzené podnietenie periférie, ktoré je všeobecne ďalej vedené v procesoch vytvárajúcich štruktúry a pokračuje ďalej až do organického vnútra. Protiklad formujúcich, štruktúrotvorných silových účinkov tvoria mnohé procesy rozpúšťania, ktoré napríklad pri zápaloch a dokonca pri chorobách rakovinového bujnenia, pri ktorých tkanivo nemá prirodzené a krásne formy riadneho budovania, ale je vyšinuté k chaotickému, nediferencovanému rastu. Tak ako si jednotlivý človek musí rozvinúť prirodzenú štruktúru pre život prostredníctvom výchovy v detstve, učením sa reči a remeselnej šikovnosti, prostredníctvom riadneho dodržiavania pravidiel, rovnakou mierou musia dokonca aj zmysly dostať určité vedenie, poriadok a detailné vyformovanie. Vo všeobecnosti sa správne usmerňovanie zmyslov v joge nazýva pratjahara.
Človeku sa zaiste nikdy nepodarí, aby smeroval zmysly iba na krásne a príjemné javy a aby všetko škaredé alebo brutálne dianie vo svete prehliadal. Pratjahara je piatym stupňom radžajogy podľa Pataňdžaliho a pri interpretácii to znamená, že človek cvičiaci meditáciu musí zmysly stiahnuť späť od objektov vonkajšieho sveta, aby sa pripravil na vyššiu koncentráciu a duchovné poznávanie. Meditujúci sa musí odvrátiť ako od príjemných, tak aj nepríjemných javov, aby sa naučil vyšplhať na nasledujúci stupeň nadzmyslového vnímania a aby zozbieral zážitky v realite, ktorá už nie je prístupná všeobecnému vnímaniu.
Správne a vedomé uvádzanie zmyslov do činnosti vedie človeka k usporiadanejšiemu poľu vzťahov so všetkými javmi, ktoré svet ponúka a podstatné je, že táto disciplína poskytuje možnosť pôsobiť proti mnohým procesom rozkladu, ktoré už prebiehajú a pôsobia napríklad v dôsledku zatieňovaného slnečného svetla a prostredníctvom mnohých ďalších presahujúcich dráždivých javov. Čo však musí jedinec prakticky robiť, aby len tak nezavrel oči a nezačal snívať? Ako vyzerá praktická disciplína pratjahára v prvom a jednoduchom náčrte?
Oči ostávajú úplne otvorené a cvičiaci si uvedomuje, že pomocou nich transportuje veľké množstvo nevedomých emócií, prianí a narýchlo získaných intelektuálnych informácií. Pozerá sa napríklad na lesnatú krajinu a ihneď svojím zmyslovým procesom prenáša na stromy a formy, ktoré vidí, potrebu podniknúť prechádzku. Presne vzaté, človek sa prežíva prostredníctvom mnohých potrieb sympatie alebo antipatie a v nich spočívajúcich emóciách, nie v realite pozorovaného vonkajšieho sveta, ale vysokou mierou prežíva svoj vnútorný svet. Projekcie prostredníctvom zmyslov prúdia nekonečne ďaleko a široko a stačí len zvážiť, ako sa žena môže pozerať na muža a muž na ženu. V zmysloch žijú sebecké potreby ako neviditeľné jašteričie monštrum. Videniu vonkajšieho sveta, aký je, bráni vlastný zaťažený a neprečistený vnútorný svet. Prvým procesom, ktorý oslobodí zmysly od vlastných emócií a z nich vznikajúcich projekcií spočíva v tom, že človek bude dlhšiu dobu objektívne pozorovať nejaký jav vo vonkajšom svete alebo napríklad nejaký úryvok textu, možno 2 - 5 minút. Nakoniec odvráti pohľad preč od objektu a pokúsi sa to videné popísať podľa objektívnych kritérií. Čo tam je vzhľadom na realitu, aké slová stoja v texte, aká je hlavná myšlienka, výpoveď, skladba vety? Neistoty, ktoré sa napokon objavia, môžu byť vždy prekonané opakovaným zmyslovým pozorovaním, takže realita, taká aká je, sa bude javiť úplne ako realita. Ten, kto takto cvičí, nadobudne postoj takzvaného svedka, ktorý sa napríklad v joge nazýva sakší.
V každom prípade musí cvičiaci minimálne na pár chvíľ svoj motorický a automatický vnútorný život vyradiť zo zmyslového procesu, aby dospel k objektívnemu vnímaniu vonkajšieho sveta. Pratjahara preto neznamená, ako sa to mnohokrát popisuje, že sa zmysly celkom stiahnu preč, že sa oči a všetky vnímacie orgány zatvoria, ale skôr to znamená vedome uskutočnené vnímanie bez vlastných projekcií. Nerozvinie sa prázdnota, ale rozvinie sa skutočný zmyslový proces s narastajúcou plnosťou. Citlivý nervový systém pomocou objektívneho a riadeného vnímania získa zreteľné posilnenie a následne budú môcť byť posilené aj motorické nervy. Ale ak od samého začiatku v zmysloch prevažujú motoricky automatizované procesy, celé nervstvo sa vo všeobecnosti oslabuje a človek je ako hračka mnohých vzruchov, názorov a sugescií.
Prostredníctvom objektívneho pozorovania, slobodného od vlastných projekcií, sa formuje celá ľudská bytosť a okrem toho získava lepší vzťah k vonkajším javom vo svete. Každé objektívne vnímanie je spravidla sprevádzané pokojným vytváraním myšlienok a dáva takzvané formotvorné sily podporujúce zdravie, ktoré taktiež obsahuje slnečné svetlo vo svojej prirodzenosti. Keď si cvičiaci dá predsavzatie, že si každý deň zoberie pár minút času a bude pozorovať nejaký objekt, najlepšie, ak to bude ešte aj vhodný meditačný obsah a oslobodí sa od svojho vlastného vnútorného života, rozvinie lepšie usmernenie zmyslov. Slnko, ktoré je dnes zaclonené, musí v človeku nanovo povstať takýmto prvým spôsobom pomocou radostného a krásneho, jasného a riadeného zmyslového procesu naplneného ušľachtilými myšlienkami.
Toto rozvíjanie zdravého procesu vnímania a zmyslového procesu spojeného s myšlienkovými obsahmi, ktoré nepochádza z motorickej a emocionálnej sféry ľudského sveta prianí, dáva vzrastajúce formotvorné sily, ktoré otvárajú liečivú atmosféru ako pri zápaloch, tak aj pri degeneráciách buniek.
motorický pohľad - zvnútra navonok
senzorický pohľad - zvonku dovnútra
Treba nakoniec ešte raz upozorniť na jeden zdroj omylov. V joge sa rozlišuje filozofia advaita od filozofie dvaita, neduálna rovina od duálnej. Voči autorovi (tohto článku) býva často vznášaná námietka, že zastáva filozofiu dvaita, materialistickú dualitu. Svet je však veľkou jednotou a duch a hmota sú výsledkom božskosti. Akú odpoveď musím ešte ja sám podať na túto veľmi neohrabanú kritiku? Aby človek zdravo stál vo svete a vedome vstupoval do vzťahov, musí sa učiť spoznávať svet a okrem toho rozličné zákony pozemské, ako aj duchovné. Ak zamešká túto disciplínu a iluzórne sa vžíva na úroveň advaita bez poznania a rozpoznávania, stáva sa svetovým rojkom a odcudzuje sa od svojho vlastného tvorivého potenciálu. Až správne vedomosti a poznanie duality a rozlišovanie vlastných projekcií od vnímania verného pravde vedie ku vzťahom a k prvým zmierujúcim citovým vnemom. Poznatky duality preto predchádzajú zážitok ne-duality.1
Poznámka:
1 Ďalšie výklady k tejto téme sa nachádzajú v knihách:
Cvičenia pre dušu, 3. vydanie 2022, Synergiaverlag
Objasnenie, profylaxia a terapia ochorenia rakoviny, Lammers-Koll-Verlag