|
27 Máj 2025
24. mája 2025
Meditačný obsah č. 294
Posledná meditácia mala veľmi intenzívny obsah, ktorý možno až po dlhšej dobe bude môcť byť vedome zažitý vo svojej pravdivosti. Predošlé popisy o hriechu a podstate odpustenia môžu snáď otvoriť cestu k mnohým duchovným tézam, ktoré, ak dobre ostanú v pamäti, v každom prípade prinesú ovocie.
Pre každé školenie meditácie sa ukazuje ako dôležité, aby sa cvičiaci konfrontoval nielen s pozemskými formami života, ale aj s duchovnými zákonitosťami a s posmrtnými duševnými citovými vnemami. Spočiatku môžu tieto slová znieť teoreticky, časom však zo svojej abstraktnej povahy prerastú do reálnych predstáv a napokon dokonca nadobudnú jemnocitný dojem pravdivosti. Možno sa stane, že ľudské snažiace sa vedomie ešte roky nepochopí obsah v texte evanjelia alebo v opise, ako je predkladaný v týchto meditáciách. Postupom času sa však hľadanie pravdy a rozpoznania obsahu ukáže ako plodné. Pre dnešný stav mysle je duchovný svet skutočne akousi abstrakciou a vzhľadom na jeho neuchopiteľnosť by sa dal relativizovať len na otázku viery. Ktoré formy sú však relatívne a ktoré zmysluplné?
Každý človek je iste povinný zachovávať individuálnu existenciu druhých a Ja svojej bytosti. Zároveň je však vyzývaný ku kritike a k vedomému zaoberaniu sa činmi, ktoré robí on sám a tiež aj iní. Ak to zhrnieme, predchádzajúce meditácie sme schopní prežívať vedome. Zdá sa zmysluplné si túto vetu jasne a naspamäť sprítomňovať:
Je to estetický a morálny postoj, keď po prvé človek chráni a zachováva individualitu iného a myslí na to, ako pre ňu zriadiť čo najlepší poriadok; po druhé, keď človek múdro skúma skutky, slová a činy podľa pravdy, v prípade potreby ich sprevádza konštruktívnou kritikou a uvádza ich do správneho svetla pozorovania; a nakoniec po tretie, keď človek prekoná sám seba prostredníctvom väčšieho, odvážneho Ja a čelí životu bez závislosti a s rozlišovacou schopnosťou.
Ďalšie zdroje:
1) Citát od Goetheho znie:
„Naše vlastné hriechy nás desia, keď ich zbadáme u iných."
2) Rudolf Steiner vyslovil nasledovné slová:
„Svoju vlastnú bytosť spoznáme, keď sa naozaj úplne vymaníme zo seba samých, keď s celou energiou budeme pracovať na tom, aby sme sa zbavili všetkých vlastností, ktoré si v bežnom živote môžeme všimnúť, že sú hrozné, že sú nepríjemné pre iných ľudí a že pri objektívnom uvažovaní o sebe vnímame, že neustále nosíme so sebou niečo, čo by sme nemali mať. Vždy je možné mať istotu, že ak sme dostatočne objektívni, máme naozaj nekonečne veľa práce s kritikou seba samých a že by sme mali naozaj len v krajnej núdzi, keď si to vyžadujú vonkajšie okolnosti, prejsť k tomu, čo je v ľudstve bežnou praxou: kritizovať iných, zazlievať niečo iným a podobne."
meditácia č.293 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácia č.295