|
08 Január 2019
Chute na jazyku
Napriek tomu, že chuť nemusí byť prvoradým kritériom, predsa len zmysel chuti o mnohom vypovedá. Na jazyku dokážeme rozoznať sladkú, slanú, kyslú a horkú chuť. Niektoré výživové náuky sa kombináciami chutí výdatne zaoberajú. Na obrázku je jedlo zostavené podľa tohoto kritéria.
Pri zostavovaní jedla môžeme mať na mysli veľmi prospešnú myšlienku zdravotného pôsobenia potravín a skúmať potraviny osobitne po jednom. Môžeme študovať tiež vzájomné vplyvy a súhru jednotlivých potravín navzájom. Ďalším smerom záujmu je spôsob zušľachťovania jedla primeranými koreninami. Všetkým aspektom sa na týchto stránkach budeme postupne venovať.
V predkladanom jedle však výber a zostavenie podlieha týmto kritériám len okrajovo. Oveľa významnejšia je tu myšlienka chutí a ich vplyvu na duševné prežívanie jednotlivých chuťových komponentov.
Základom je obilninová cestovina z celozrnnej špaldovej múky v podobe špagiet. Umiestnili sme ju do stredu taniera ako centrálny zdroj, ktorý poskytuje človeku substancie pre schopnosť dávania a potrebnú bázu pre telo aj pre duchovný vývoj. Obilie kladie na tráviaci systém človeka a celkovo na celého človeka vysoké nároky, ale na druhej strane mu poskytuje nevyhnutný výživový základ a sily pre telo aj vedomie.
Cestoviny sú jemne solené a občerstvené sekanou pažítkou. Toto ladenie na slano zodpovedá našej potrebe soli ako sťahujúcej substancii, ktorá podporuje sily koncentrácie.
Soli by sme mali do jedla pridávať iba toľko, aby sa otvorila a objavila originálna chuť jedla, a nie aby sme vnímali prvotne slanosť. Pomocou soli sa majú prejaviť ostatné chute. Soľ prebúdza ducha. Súvisí s našou schopnosťou myslenia a preto je pre nás nevyhnutná. Sami si vyskúšajte, ako pôsobí soľ a prídete na to, prečo sa deťom ako posledná chuť pridáva slaná. Podobne môžete vlastnou skúsenosťou zistiť, ako na nás pôsobí kyslá a horká chuť. A prečo sa deťom ako prvé dlhú dobu podáva iba sladká chuť.
Ďalšie usporiadanie vybratých surovín zodpovedá rozprestretiu zmyslových receptorov na jazyku. Ak máte záujem, sami si nájdite zóny, ktorými na jazyku cítime jednotlivé chute: horká - ružičkový kel a mierne horkasté brusnice, kyslá - citrónom ochutený zelený šalátik a sladká - kukurica a mrkva.
Dobrú chuť a veľa radosti zo zmyslového vnímania chutí!
Vnímanie chutí sa deje v intímnom rozhovore s potravinou, na ktorý my sami pozývame jednotlivé chuťové vnemy do svojho vnútra na stretnutie. My sami vkladáme jedlo do úst, do vnútra, aby sme sa s ním v intimite stretli. Pritom sa však nepýtame, či nám niečo chutí, alebo nie, ale sa pýtame na celkom presnú charakteristiku jedla prostredníctvom chuti. Vyrastáme tak nad subjektivitu smerom k objektivite, smerom k vnímaniu niečoho, čo pochádza z kozmu, prešlo to pozemskosťou a cez bránu úst sa to dostalo až do nášho telesného vnútra. Chuť je tým prvým a až potom nasleduje spracovanie, prijatie a včlenenie substancie do vlastnej telesnosti.
Ochutnávanie je v našom živote určitým svetlým okamihom bdelosti, kedy sa vytrhávame zo zviazanosti s niečím iba jednostranným a otvárame sa kozmu. Vďaka chuti sa zvýšenou bdelosťou a odosobnením od toho, či nám niečo chutí alebo nie, môžeme naučiť zisťovať, či potravina je pre nás vhodná, zdravá, prospešná, alebo nie. Toto musíme cielene rozvinúť.
Radi by sme Vás podporili a podnietili k vlastnému skúmaniu. Veď chuťové orgány máme všetci. Nepotrebujeme o chutiach priveľa čítať alebo počúvať prednášky. Oveľa cennejšou je vlastná bádateľská práca. Zvýšeným presvetlením zmyslového vnímania vedomou bdelosťou rozvinieme chuťový zmysel, spresníme jeho činnosť, zušľachtíme a rozvinieme tvorbu citových vnemov a povýšime ho na novú vývojovú úroveň v zmysle novej jogovej vôle. Rozlišovanie chutí a spoznávanie potravín podľa chutí môžeme vnímať ako príjemnú zábavku, ale môžeme to vnímať súčasne aj ako seriózne cvičenie. Veď príležitostí máme každý deň mnoho.
cvičenie - vnem duše
Pri vnímaní zrakom si môžeme ľahko uvedomiť, že pri pozorovaní objektu musí naša pozornosť vyjsť z tela von k objektu. Aby sme dokázali vnímať objekt, musí nastať antipatická činnosť duše. Pri vnímaní chutí sa nám to môže javiť ako náročnejšie, lebo objekt vnímania je priamo v našom tele, v ústach. Uvedomme si preto, že vzhľadom na dušu, aj fyzické telo, teda aj ústa a ich vnútorná dutina s jazykom a zubami je niečím vonkajším. Musíme si byť vedomí, že sme subjektom vzhľadom na objekt pozorovania. Objekt nie je totožný s nami. Chuť teda vnímajme ako objekt pozorovania, ktorý je mimo duševného zážitku a mimo Ja. Duša sa však prostredníctvom chuťového zmyslu spája s objektom. Tieto zúčastnené zložky môžeme od seba odlíšiť.
Potom sa duša vracia akoby do seba s ozvenou skúsenosti, ktorú prežila s objektom vonku, mimo seba. Celý tento proces si obvykle neuvedomujeme, lebo sme v normálnom stave často stotožnení s telom alebo aj s dušou a chýba nám sila rozlišovania. Teraz však sme vyzývaní k tomu, aby sme si podrobne uvedomovali, ako vnímanie prebieha v skutočnosti.
To, čo v duši vzniká ako odozva pôsobenia objektu prostredníctvom zmyslového vnímania, môžeme pomenovať ako pocit alebo vnem duše.
Pokúsime sa zvýšiť bdelosť a všímať si pocity v duši, ktoré sú vyvolané činnosťou chuťového zmyslu. Takto vzniká prvá objektivizácia a prostredníctvom nej prvý dotyk s poznaním chute. Otázka teda znie: "Aký je to duševný vnem, ktorý vytvorí vnímanie chuti danej potraviny?" Znamená to prvé vystúpenie smerom ku kozmickému prežívaniu.
Zvýšením bdelosti, rozšírením jednoduchého zmyslového vnímania spresníme toto vnímanie a vstúpime do vzťahu s určitou bytosťou astrálneho sveta.
Rozpoznáme, ktorá chuť naše telo sťahuje, až zviera, ktorá ho rozpína alebo rozčleňuje alebo napríklad mierne vyťahuje dušu z tela. Počas bežného jedenia získavame celú hru týchto sprvoti podvedomých síl a dôležité je, aby sme ich navzájom dobre zladili, aby sa podporovali a dopĺňali.
Chuť tvorí rozhranie medzi vonkajším kozmickým svetom, prineseným v podobe jedla do úst, a medzi vnútorným svetom tela, teda už premenených, asimilovaných substancií. Ak nám strava aj chutí, je to príjemné, ale to, čo je dôležité je, aby sme prostredníctvom jednia dostávali dostatok životných síl. Avšak životné sily dokáže človek ako bytosť tvorivá aj vytvárať, dodatočne do jedla pritvárať, pridávať.
A toto sa potrebujeme naučiť. Aby naša strava nebola iba "prírodná" a tým zdravá, ale aby sme jedávali stravu "kultúrnu". A tu má slovo spôsob zaobchádzania so surovinami, aby sme ich skultúrnili. Najskôr hmotu "predvarí" Slnko a kozmos do podoby rastlín a potom určité rastlinné časti z prírody odnímeme, aby sme teplom a inými úkonmi úpravy ďalej substancie pretvorili. Ale nie len to! Aby sme do jedla vniesli ďalšie životné sily, ktoré dokážeme tvoriť a obohacovať tak "surovú" ale aj o kus ďalej tepelnou úpravou privedenú stravu, ešte o ďalší kus ďalej smerom k strave "kultúrnej".
O výžive < Myšlienky o výžive < späť