16 Január 2020
Včelie meditácie - Včely a svetlo
Nasledovné myšlienky môžu poslúžiť pri konsolidačnej fáze meditácie.
Včelstvo je veľmi tesne spojené s kolobehom roka a najmä s premenami svetla v priebehu roka. Po zimnom slnovrate v januári zreteľne badáme pribúdanie svetla aj na strane rána, aj na strane večera. Hoci v prvých mesiacoch roka panujú u nás najkrutejšie zimy, postupne ako svetla pribúda, včely pozvoľna začínajú jemne ožívať v zimnom chumáči a v polovici alebo koncom januára matička začína klásť vajíčka aj za cenu mimoriadne extrémnej spotreby medových zásob na zohrievanie plodového priestoru. Pre včely sa už v tuhej zime, avšak s pribúdajúcim svetlom, začína usilovná práca, čistenie prázdnych voskových buniek, opatrovanie mlade, tvorba včelej kašičky, kŕmenie mladých larvičiek, zaviečkovanie každej bunky, kde larvička dospela k štádiu premeny, voskovým viečkom, zahrievanie kukiel vo fáze metamorfózy a ďalšie domáce práce.
Včely organizujú všetky svoje činnosti v priebehu roka podľa svetla. Kvalita svetla sa počas roka mení. Doba, kedy je vonku svetlo, je neprestajne pohyblivá. Utvorme si živú predstavu! Buď svetla pribúda (od zimného slnovratu k letnému slnovratu), alebo svetla ubúda (od letného slnovratu k zimnému). Počas roka sa každý deň mení aj výška Slnka nad obzorom na poludnie a to prináša každý deň inú kvalitu svetla. Spomeňme si, aké ostré vie byť svetlo ráno alebo aké mierne vie byť v inej fáze dňa.
Pri vnímaní svetla ako fenoménu, môžeme vytušiť, že za vonkajším zmyslovým javom musí byť skryté niečo celkom iné, niečo duchovné. Keď vnímame svetlo, ako sa rozprestiera vo vesmírnom priestore a jeho živosť, jeho duchovnú podstatu, ktorá utkáva tkanivo svetla v priestore, myslíme túto myšlienku, sústredíme sa na túto myšlienku, žijeme v tej to myšlienke, potom prežívame niečo všeobecne ľudské, všeobecne ľudský pocit. Na základe tohto celkom prirodzeného vše-ľudského prežívania a bystrého pozorovania, môže nastať prirodzené uvoľnenie spojenia medzi fyzickým a éterickým telom. Tým dosiahneme úplne iný druh poznania, než je to bežné.
Svetlo prichádza predovšetkým od Slnka, no aj hviezdy prinášajú nezanedbateľný, ba priam dôležitý podiel svetla a najmä jeho kvalít. Počas roka Slnko prechádza postupne popred 12 súhvezdí zverokruhu a posiela tak k Zemi zakaždým celkom iné vlastnosti svetla. Podobne aj Mesiac prejde počas doby jedného mesiaca popred všetkých 12 súhvezdí a toto svetlo výrazne ovplyvňuje prírodu, rastlinstvo, aj včelstvá.
Vo včelstve žijú tri druhy včiel - matka, včely robotníčky a trúdi. Každý z nich potrebuje na svoj vývin od vajíčka, cez larvičku, kuklu, až po včelu, iný počet dní. Trúdi ako nositelia mužského alebo tiež nervovo zmyslového pólu potrebujú najdlhší čas. Potrebujú, aby sa Slnko počas ich vývinu celkom otočilo okolo svojej osi (asi 24 dní). Každý trúd od vývinu vo vajíčku, cez štádium larvy a ďalej aj počas fázy premeny v zaviečkovanej voskovej bunke zažije všetky tváre Slnka. Až potom Slnko prepustí celkom vyvinutého trúda k životu na Zemi. Tak sa trúdi stávajú zo všetkých včiel najpozemskejší. Včelám robotniciam totiž stačí 21-dňový vývin, a teda ostávajú ešte celkom v pôsobnosti Slnka. Matička, v bežných podmienkach jediná včela ženského pohlavia, ktorá má schopnosť reprodukcie, sa dokonca vyliahne už po 16 dňoch od nakladenia vajíčka, a tak ostáva najslnečnejším tvorom v úli.
Ako včela zo svojho pohľadu prežíva zmenu svetla pri vylietavaní z temnoty úľa von do plného letného svetla?
A ako prežíva návrat zo slnečných priestorov dovnútra do tmy?
Pri predstavách, ako tieto mocné kontrasty prežíva včela, by sme sa mohli mýliť, keby sme si mysleli, že včela vníma svetlo tak ako ľudské oko. Včela má celkom iný druh očí. Pozrime sa teda, ako vníma svet, svetlo a farby včela. Nepostačí nám pri tom ani najpresnejšie pozorovanie, ak zotrváme iba pri ľudskom stanovisku a vnímaní. Skúsme sa akoby schúliť do veľkosti včielky a nehľadieť iba svojimi očami, ale srdcom. Vnímajme včely a ich svet z pohľadu včely.
Opýtajme sa včely, ako sa cíti, ako vníma svet?
Pri pobyte vnútri v úli, zistíme, že pre včely nie je tak temný, ako pre naše oči. Včely vnímajú aj ultrafialovú časť farebného spektra. A na druhej strane, ani farby v prírode nevnímajú v takých žiarivých farebných tónoch ako človek. Rozdiel medzi vnímaním v úli a vonku nie je pre včely taký ostrý. Túto úlohu - ako vnímajú včely svet, farby, svetlo - by sme si pri týchto cvičeniach mohli položiť ako otázku. Toto by mohlo byť obsahom meditácie.
Včela, a najmä matička, je úplne slnečný tvor. To, čo Slnko prežíva na svojej púti popred zvieratníkové súhvezdia má na ňu ten najväčší vplyv. Počas vegetácie sú včely závislé na tom, čo nájdu v prírode, na rastlinách. Aké látky, s akými vlastnosťami a kvalitami, môžu včely v prírode vyhľadať, závisí na tom, aké svetlo prúdi z kozmu na Zem. Rastliny tiež úzko súvisia s prechodom Mesiaca popred zverokruh. Pozrime sa teda na svetlo z pohľadu včely!
Pre lepšie porozumenie uvedenej skice si môžete prečítať myšlienky v článku
Vzdušný živel a svetelný éter.
Výživa < včelí med < cvičenia < Včelie meditácie < späť