„ JOGA je vyjadrením vnútorného postoja duše navonok pomocou tela.“

JOGA je viac ako ásana.

PODUJATIA
S HEINZOM GRILLOM

 

nové:

Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:

Duševná dimenzia jogy 12 €

Preduchovnenie tela 10 €

 

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

O joge < Články <  Joga a kvety < naspäť

Kvetokruh

Vo svojom astrálnom tele nesieme zverokruh. Vo svojom éterickom tele nesieme kvetokruh. Starí druidi ho nazývali stromokruh a popisovali ním aj plynutie času počas roka.

Anglický lekár Edward Bach popisoval 12 základných typov osobností. Každý má pozitívny a negatívny aspekt. Tieto typy osobností nám ukazuje mesiac podľa toho, v akom znamení zverokruhu sa zdržiaval v hodine narodenia.

Tajomstvo života spočíva v tom, byť verný svojej osobnosti a nestrpieť vmiešavanie sa vonkajších vplyvov. Nebezpečenstvo vmiešavania nachádzame v planétach. Avšak astrológovia vyzdvihujú planéty príliš do popredia. Keď ostaneme u svojej osobnosti, sme sami sebe verní, potom sa nemusíme moc obávať planét, ani vonkajších vplyvov. Liečebný prostriedok (Bachove esencie) nám pomôže ostať stáť vo svojej osobnosti.

Iba v skorších štádiách našej evolúcie sme boli podporovaní alebo určovaní priamo jednou alebo viacerými planétami. Keď raz rozvinieme lásku, to znamená pravú blíženeckú lásku, budeme oslobodení od vplyvu hviezd, budeme slobodní od osudovej línie a budeme sami riadiť svoju loď, čo sa vlastne stále uskutočňuje.

Keď myslíme na tých dvanásť atribútov Krista, ktoré si najtúžobnejšie prajeme dosiahnuť, a ktorým nás učí, tak nájdeme dvanásť veľkých lekcií života. A hoci sa ich chceme učiť všetky, koncentrujeme sa prirodzene obzvlášť na jednu z nich. Ukazuje nám na ňu postavenie mesiaca v čase nášho narodenia, ktoré nás upozorňuje na podstatný cieľ nášho života.

Doktor Edward Bach prednášal:

Hahnemannova inšpirácia, ktorú zažil, priniesla ľudstvu svetlo do temnoty materializmu, do ktorého človek zapadol tak hlboko, že sa pozeral na chorobu ako na celkom materiálny problém, ktorý sa dá zmierniť a liečiť už iba materiálnymi prostriedkami. Tak ako Paracelsus, aj on vedel, že choroba by nemohla vzniknúť, keby sa spirituálny a mentálny aspekt človeka nachádzali vo vzájomnej harmónii, a z toho vychádzal pri hľadaní liečiv takých, ktoré by ošetrovali myseľ, a tým by priniesli mier a zdravie.

Hahnemann urobil obrovský pokrok a posunul nás o dobrý kus ďalej na ceste, ale mal iba čas jedného ľudského života pre svoje dielo, a tak je na nás, jeho výskumy viesť ďalej. Paracelsus a Hahnemann nás učili nevenovať sa príliš detailom choroby, ale venovať sa osobnosti chorého, tomu, čo nezapadá do harmónie spirituálnej a mentálnej bytosti.

Ako ďalšie, Hahnemann rozpoznal, ako by sa harmónia mohla nastoliť. Prišiel na to, že pôsobenie liečiv, rôznych elementov a rastlín sa dá potencovaním obrátiť. Takže tá istá substancia, ktorá spôsobuje otravu, alebo chorobné symptómy, v premenenom stave môže tieto symptómy liečiť. Formuloval zákon: „Rovnaké liečiť rovnakým."

Prenechal nám pokračovanie budovania chrámu, keď jemu najskôr boli odhalené základy. Keď sledujeme tieto myšlienky, postrehneme najskôr hlboké poznanie, že je to samotná choroba, ktorá sama seba lieči, (rovnaké rovnakým), lebo choroba je následok nesprávneho konania. Je prirodzeným dôsledkom disharmónie medzi telom a dušou. Takže je to práve choroba, čo nám zabraňuje, aby sme naďalej konali nesprávne, prerušuje to, čo nás ženie k nesprávnemu mysleniu a súčasne je lekciou, ktorá nás učí korigovať spôsoby správania a harmonizovať náš život podľa potrieb duše.

Choroba je výsledkom nesprávneho myslenia a konania. Keď je lekcia prostredníctvom bolesti a utrpenia naučená, nemá ďalší zmysel a automaticky zmizne. To je to, čo Hahnemann trošku nedokonale vyjadril pravidlom: „rovnaké liečiť rovnakým".

Sledujte prosím ďalej, pozrite sa na ten úžasný výhľad:

Pravé liečenie nespočíva v obraňovaní sa proti zlému, ale:

Správnym nahradiť nesprávne,

Dobrým nahradiť zlé,

Svetlom nahradiť temnotu.

Teraz začíname chápať, že nebudeme ďalej proti chorobe bojovať pomocou „chorého", nebudeme bojovať proti chorobe tým, čo chorobu spôsobilo. Ale práve naopak. Privedieme zodpovedajúcu cnosť, ktorá chybu vyhladí a odstráni.

Kniha liečiv budúcnosti má obsahovať iba také prostriedky, ktoré majú silu priniesť dobro. Oslobodíme sa od všetkých prostriedkov, ktoré predstavujú zlý protiklad.

Platí to, že nenávisť môžeme premôcť ešte väčšou nenávisťou, ale liečiť ju možno iba láskou. Surovostiam môžeme zabrániť použitím ešte väčšej surovosti, ale odstránená bude, iba keď vyvinieme kvality súcitu. Strach sa môže zdanlivo stratiť, alebo zabudnúť, keď panuje ešte väčší strach, ale pravé vyliečenie všetkých strachov je dokonalá odvaha.

A tak musíme našu pozornosť upriamiť na krásne liečebné prostriedky, ktoré Božia ruka vložila do prírody, aby nás liečili. Nachádzajú sa medzi dobrotivými, jemnými kvietkami a rastlinami v prírode.

Je rozhodne nesprávne povedať: "Rovnaké lieči rovnaké." Hahnemann mal síce správnu predstavu o pravde, ale nedokonale ju vyjadril. Rovnaké môže rovnaké posilniť, alebo ho zahatať, ale rovnaké nemôže byť skutočne liečené rovnakým.

Keď počúvame učenie Krišnu, Buddhu, alebo Kristove slová, spočívajú vždy na výpovedi, že dobro prekoná zlo. Kristus nás učil, aby sme neprotirečili zlu, aby sme nepriateľov milovali, a aby sme žehnali tým, ktorí nás prenasledujú. Tam nikde nie je „rovnaké lieči rovnaké". A tak sa pri skutočnom liečení a pri spirituálnom vývoji musíme naozaj snažiť, aby dobro premohlo zlo, aby láska zvíťazila nad nenávisťou a svetlo nad temnotou. Takže musíme odstrániť všetky jedy a všetky škodliviny a musíme používať na liečenie iba to dobré a krásne.

Bezpochyby sa Hahnemann veľmi namáhal svojou metódou potencií premeniť jed na liek, ale je jednoduchšie použiť krásne a ozdravné liečivá priamo. Nechajme sa viesť veľkými majstrami. Nemyslime si však, že by sme sa mali od Hahnemanna odvrátiť, práve naopak – ukázal nám obrovskú hlbokú základňu. Ale mal len jeden život.

Keby mohol doviesť svoje dielo ďalej a rozvinúť ho, nepochybne by šiel týmto smerom. Berieme jeho dielo a posunieme ho o kúštik dopredu na prirodzenú najbližšiu úroveň ďalej.

___________________________________________________________

Bach mal tak isto iba jeden život na zušľachtenie medicíny a na priblíženie sa spirituálnemu ideálu. Kam a kto posunuje vývoj, tak pracne vydobytý predošlými lekármi, liečiteľmi a duchovnými učiteľmi?

 r. 2006