„ Skutočná joga je nebeským kvetom, ktorý smeruje svoje okvetné lístky z nadzmyslovej roviny do vnímateľných pomerov sveta“

JOGA je viac ako ásana.

PODUJATIA
S HEINZOM GRILLOM

 

nové:

pre každého, kto rád chodí do prírody:
Alpinizmus
dobývanie niečoho neosožného
hodnoty v horolezení

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Výživa

Na tomto mieste Vám chceme ponúknuť myšlienky o výžive z hľadiska vývoja človeka. V úvodnej časti Vám chceme priblížiť nový druh chleba na báze medu a soli zodpovedajúceho stupňu vedomia, ktoré má človek za úlohu rozvinúť v budúcnosti. Ďalej pripájame časť venovanú včelám a medu. Včely chováme priamo pri našom dome v záhrade a vďačíme im za nastavovanie zrkadla nášmu vlastnému vývoju. 

Majte prosím trpezlivosť, túto sekciu ešte len začíname budovať a texty resp. obrázky budeme postupne dopĺňať...

O novej knihe Heinza Grilla o výžive si môžete prečítať v nemčine.

 

 Výživa a dávajúca sila človeka

Duchovný význam potravín

Výpisky z rovnomennej knihy Heinza Grilla

Ponúkame Vám niekoľko myšlienok o výžive, ktoré sa netýkajú kalorickej hodnoty potravín, ani zloženia surovín alebo ich kvality, ani správneho spôsobu stravovania, ale chceme nasmerovať pohľad na celkom iné hodnoty, ktoré potrava nesie a človek ich do seba prijíma. Ak sa učíme porozumieť výžive, zažijeme život po novom.

V jedle žije celá jeho minulosť. Sila ovplyvňujúca nie len fyzické telo, ale aj harmonizujúca psychiku človeka a dávajúca mu silu pokoja a mieru, sa rozhodujúcou mierou podporí spôsobom prípravy jedla.

Branie je znakom povrchného vzťahu k tomu vonkajšiemu, v nasmerovaní zmyslových pocitov von. Je rozdiel, či jeme s plnou pozornosťou alebo so žiadostivosťou. Naproti tomu dávanie spočíva vo vnímaní hlbšieho sveta cítením.

Silou srdca je dávanie. Každým sústom tak srdce rozkvitá. Keď človek je, berie prírodu priamo do seba. Most medzi vlastnou bytosťou a vonkajším svetom sa vytvorí vedomým cítením zmyslov. Citovým vnímaním oslobodeným od subjektivity, sa zrodí láska k životu. Tento život môžeme opäť vyvolať do vedomia.

Celý hmotný svet sa zrodil zo svetla. Otvorené srdce vedie k povďačnosti. Nech pred jedlom znie slovo vďaky a radosti.

Zamýšľame sa tu nad tým, aké sú súvislosti človeka a prírody, aké sú vzťahy medzi ľudským vývinom a výživou? Príliš bohatá ponuka potravín vedie človeka k priveľkému rozptýleniu. Miesto toho má vyrásť živý obraz o výžive, ktorý tu chceme načrtnúť.

Surová a varená strava

Kto prijíma veľa ovocia, šalátov a surovej zeleniny, rozkvitne vo výzore, vyžaruje vitalitu a energiu. Avšak zažívací systém musí veľmi tvrdo pracovať. Už samotné toto posilnené nasadenie spôsobí nárast osobnosti, zvýšia sa sily vôle. So zvýšením práce zažívacích orgánov, zvyšuje sa súčasne celková sila pnutia osobnosti. Človek potrebuje surovú stravu práve tak ako varenú.

Každá rastlina má vlastný život. Tento jej život musí byť celkom rozrušený silou zažívania. Keď umývame listy šalátu pod tečúcou vodou, berieme tým rastline jej vlastnú dynamiku. Starostlivé krájanie alebo strúhanie je ďalším krokom. Potrava sa tým ľudskou rukou premieňa. Jedenie zeleniny a ovocia priamo z poľa alebo záhrady nepremení surovinu v zmysle estetického jedenia a spôsobu prípravy.

Varenie je veľmi intenzívny proces, vpád do prirodzeného poriadku. Rastliny strácajú život. Varené jedlo vedie pôsobenie síl zo stravy do vnútra človeka. Toto je dôležité pre cvičenia jogy a meditácie. Správny vývoj človeka si vyžaduje súznenie so silami prírody a života. Potrava sa zrodila zo svetla. Vnímajúc z celej hĺbky srdca cítime, že potrava nesie v sebe veľkú liečivú moc.

Výber potravín, rozvinutie estetiky

Špecifický recept alebo spôsob správania sa pri jedle môže zmeniť iba to vonkajšie, iba povrch. Hlboká zmena sa môže udiať iba poznaním. Pri výbere a zostavovaní potravín a ich kombinovaní nie je estetika púhym pocitom, ktorý by podliehal náladám, chuti a iným výkyvom. Zmysel pre estetiku pochádza z úplnej hĺbky srdca.

Keď si človek raz navykne na celozrnné obilniny, znesie produkty z bielej múky iba s výhradami. Dokonca sa naučí v chlebe vychutnať rozdiel medzi čerstvo zomletou a staršou múkou.

Správny výber potravín nemá byť iba vecou intelektuálnych vedomostí, ale má prebiehať pomocou uvedomovania si chute a objektívnej sily cítenia harmónie a krásy. Ak sa v duši prebudí vyššia myšlienka o výžive, tak sa tým nezaloží dogma, ale celá osobnosť rastie k zrelosti a pozornosti. Vyjadrením vnútorného zmyslu pre harmóniu a krásu, pre estetiku, bude človek vedieť otázky zodpovedať priamo sám zo seba. Toto si vyžaduje aktivitu z duše.

Obilie

Výživa je stvorená z mora kozmického svetla. Obilie je pri tom požehnané božskou rukou. Vyskúmanie duchovných oblastí si vyžaduje hlbokú umeleckú schopnosť vcítenia a predovšetkým tiež otvorené srdce. Prazdrojom všetkého stvorenia je nekonečné svetlo slnka. Toto pracuje na vznikajúcom svetle rastlín, dáva mu rast a životnú silu. Pôda je iba základom na ukotvenie pre korene, nemôže primárne priniesť život. Je iba materiálnou nosnou stránkou pre vznikajúce rastlinné bytosti, ktoré sú tvorené priamo z kozmických síl života.

Uznaním vyšších pôsobiacich síl svetla, ako tvorivého zdroja života, narastá hlboké ladenie duše, ktoré vedie k láskyplnému základnému postoju osobnosti. Ak citlivý človek pozoruje tichý život rastiny bez intelektuálnych myšlienkových pochodov alebo bez citovej romantiky, vytuší hlboké tajomstvo. Dielo tu konajú vyššie sily, ktoré sú pre fyzické oko neviditeľné.

Semeno začína skoro na jar klíčiť, vyženie svoje korene do pôdy a prinesie prvú zeleň na zemský povrch. Neviditeľná životná sila podporuje rast rastliny až ku zrelosti. Keby nebola táto životná sila prítomná, nemohla by rastlina rásť k nebu, podliehala by celkom silám tiaže. Na výšinách zrelosti sa tvorí nektár s éterickými olejmi. Kvet so svojou svietivou farbou je vyjadrením odpovede na pôsobenie svetelného mora kozmu. V priebehu plynutia sa kvet rozprašuje, tvorí peľ, vyteká svoju bytosť von do sveta, potom sťahuje pomaly späť svoj tajuplný život, až nakoniec šťavnatú zeleň rozpúšťa v suchej žlti. Semeno zotrváva v spiacej zemi a čaká na nasledujúcu periódu rastu v ročnom kolobehu. Všetok život tká v spolupráci s kozmickými svetmi. Svetlo a teplo pôsobí na zem a umožňuje tým všetky chemické deje. Život a rast by nebol bez tohto veľkého pôsobenia možný.

Zrelé semenné plody prijímajú do seba iskierku božskej lásky. Tak je obilie výživou ducha. Táto výživa robí z človeka občana kozmických svetov. Dáva silu pre slobodné rozvíjanie cítiaceho života, pre uvoľnenie od všetkej zemskej tiaže. Obilie dáva silu k dávaniu, takže človek prelomí hranice vlastného zajatia a svojho chcenia a uvedomí si vyššie pôsobenie. Obilie je priamo posilňujúcou výživou pre dušu. A tak je dôležité pre človeka snažiaceho sa o sebauskutočnenie, lebo podporuje určité pôsobenie síl v duši. Rozvinú sa vlastnosti vnútorného človeka. Získa silu poznania, dôvery vo vlastné rozhodnutia a konania, silu koncentračnej schopnosti, jasnosť v myslení, ako aj fyzickú silu. Nervový systém sa obilninami podstatne posilní, bez toho, aby sa vysadila citlivosť. Obilninová strava zvyšuje dokonca schopnosť cítenia, ktoré je nevyhnutné pre každý druh duchovného uskutočnenia.

Samotným rozumom nemôžeme svet a život pochopiť. Musíme sa naučiť všetky javy prírody pozorovať hlbším zrakom. Obilné zrno poskytuje rastlinu s novým klasom. Steblá nerastú spravidla jednotlivo, roľník vždy oseje celé pole. Nenápadné malinké kvietky sedia na výhonkoch klasov. Neotvárajú sa postupne jeden po druhom, jednotlivo, pre seba, ale všetky súčasne. Jemná štruktúra celej rastliny je vnútorne spríbuznená so svetlom a vzduchom. Opeľovanie sa udeje v rámci niekoľkých hodín. Vietor hladká polia a berie so sebou oblak kvetného peľu.

Duchovná sila sa vžíva v éterickom vznášaní do vnútra semenného plodu. Dá sa zažiť hlbším cítením. Tak ako kozmické svetlo necháva rastliny rásť, tak je aj človek závislý od vyššieho kozmického zdroja.

Človek je vždy závislý od svetelného zdroja, z ktorého vyšiel a ku ktorému sa opäť navracia. Až keď to človek rozpozná a myšlienku vo svojej duši nechá žiť, oslobodí sa. Tak sa človek stane dávajúcim. Dávanie je skutočnosťou života. Branie je ilúziou. V hlbokom svete cítenia srdca sa to dá precítiť a porozumieť.

Každodenný chlieb ako praobraz výživy je tak nie len fyzickou substanciou, ale v prvom rade je tým duchovným základom k dávaniu a k hlbšiemu prežívaniu.

Posledné desaťročia viedli k vrcholu v materialistickom myslení. Pripravenosť k odovzdanosti a pozornosť voči prírode sa skoro úplne stratila. Človek už nič nevie o jej vnútornej prirodzenosti a preto tiež nenachádza žiaden záujem o vyšší cieľ života. Tak musel aj obilie v jeho celistvosti rozrušiť. Rafinovaním sa získava biela múka, ktorá sa ešte bieli pomocou chemických procesov. Chlieb z bielej múky nemá nijakú vlastnú silu pre dušu.

Teraz však už sa dávnejšie navrátil čas, aby sa dalo dospieť k živému preniknutiu hmotou prostredníctvom ducha. Obilie je výživou, ktorá pôsobí na vedomie a pomáha človeku nájsť poznatky o kozmických súvislostiach. Citlivosť nervového systému sa celozrnným obilím neoslabí, ale má tendenciu dokonca zosilnieť. Jedenie obilia v správnej miere prináša tiež súčasne fyzickú stabilitu a zdravú budujúcu silu pre celý organizmus. Vysoký obsah kremičitanov posilňuje celkovo spojivové tkanivá. Aktivita vnútorných orgánov stúpa. Dýchací systém a krvný obeh sa výrazne posilnia, takže vitalita človeka narastá. Aj ďalšie liečivé pôsobenia sú dané obilninovou stravou.

Tým, že človek prijíma s obilným zrnom vysokú silu svetla a s tým danú jemnohmotnú bytostnú silu, vytvára človek v sebe to požehnané myslenie a cítenie, ktoré nie je spojené s jeho vlastným berúcim postojom v živote, ale ktoré je preniknuté duchom z tvorivej sily kozmu. Vytvorí sa most od vlastnej bytosti k blížnym a k prírode.

Kto hľadá v živote pravdu, musí sa v priebehu vývoja oslobodiť od túžob a žiadostí a pozrieť sa do sveta. Tam nájde odpoveď na svoje otázky. Dávanie je povďačnosťou. Chlieb je tou potravinou, ktorá človeka oslobodzuje od chcenia mať a prevedie ho k šírave bytia. Chlebom sa stáva občanom kozmu. Kto je obilie, ten sa pripravuje na život v službe, lebo rozpozná skutočnú prirodzenosť svojej bytosti a bude svojím vedomím vnesený do nového sveta. Práve domáce druhy obilia dávajú človeku základ ďalšieho rozvoja vedomia. Sú to v prvom rade pšenica a jačmeň, ale tiež raž a ovos. Ryža, proso a kukurica sú druhy z cudzích krajín. Dávajú základ pre odpútanie od pozemského diania a ku kozmickému rozvinutiu vedomia, ktoré zodpovedá svojím charakterom viac temperamentu tamojších obyvateľov.

Domáce druhy obilnín ako pšenica, raž, jačmeň a ovos sa dobre dopĺňajú mliečnymi výrobkami. Naproti tomu ryža sa lepšie dopĺňa sójou, šošovicou alebo hrachom. Jablko zlepšuje celkové zhodnotenie potravín.

Prirodzene, nie je možné si zdravie tela a duše "vyjesť". Nikto nebude oslobodený samotným jedením. Po poznaní nasleduje uznanie a potom nasleduje povďačnosť. Ak človek cíti za všetky potraviny, ako aj za všetko stvorenie povďačnosť, je v najpravdivejšom zmysle vykúpený. Lebo vďačnosť nie je pocitom vonkajšej osobnosti. Vďačnosť je nekomplikovanou formou dávania.

Zelenina v rytme priebehu roka

Rast rastlín prebieha v prirodzenom, stále sa opakujúcom rytme v priebehu roka. Obilím je daná potravina pre celý rok. K obiliu je pridané premenlivé doplnenie výživy. Ak pozorujeme plynutie roka a rast rastlín, tak vidíme v rozličných tónoch a v hre farieb výraz veľkého kozmického diania. Zem neprestajne odpovedá svetlu Slnka. Neustále prebieha rytmus tryskania a vädnutia, kvitnutia a rozpadávania, rastu a pokoja.

Raž sa seje už na jeseň, a tým naberá do seba silu celého roka. Zelenina sa podieľa iba na zodpovedajúcej časti vegetačnej periódy. A tak sa jedálniček zostaví zodpovedajúc ročnej dobe premenlivo a živo.

Čím viac sa človek učí uvedomovať si prežiarujúci svet svojimi zmyslami, tým hlbšie sa doňho odtlačí pocit žijúceho bytia. Všetky zmyslové vnemy sú potravou pre duševno-duchovný život.

Keď skoro na jar Zem začne mobilizovať všetky elementárne sily, a tým rast rastlín začína spieť k nebu, prežíva aj človek v sebe prebudenie. Po introvertnom zimnom čase otvára oči a hľadí von. Človek má celkom ustlané v rytmoch rastu a pokoja, napätia a uvoľnenia, hľadenia navonok a vhľadu do vnútra. Tak má aj výživa podstatný význam pre harmonické vyrovnávanie síl.

Svetlo žije v človeku a toto svetlo mu umožňuje podieľať sa na živote vedome. Tým, že človek do seba prijíma zeleninu zodpovedajúúc ročnej dobe, naberá prirodzené svetelné vplyvy ročného obdobia. So špenátom prijíma sily skorej jari, s koreňovou zeleninou a hlúbovinami jesenné sily. Elementárna sila jari sa vdýchava do ľudskej duše so zeleňou bylín a duch hĺbky a vhľadu uchopuje dušu s jesennou zeleninou. Práve mnohorakosť rozličných zelenín necháva človeka kráčať živým svetom bytia. Sily svetla rastlín sú bezpodmienečne nutné pre duševno-duchovný rast. Iba výživou z prírody obdrží človek teplo v duševnom ladení. Keď je zeleninu jari, sám sa stáva jarou. Keď konzumuje pevnú, kompaktnú zimnú zeleninu, dostáva vnútorné teplo a vonkajší pokoj, stáva sa zamyslenejším, do seba obráteným, stáva sa samotnou zimou.

K zdravému vývinu človek potrebuje v našich zemepisných šírkach striedanie ročných období. Čo v rastlinách prebieha v rytmických pochodoch, žije rovnako aj v človeku, lenže na vyššom stupni.

Konzervovanie ovocia a zeleniny je dôležitou súčasťou stravovania. Mrazenie zeleniny uchováva síce vitamíny, ale jemnejšia tvorčia sila potravín sa narúša. Prirodzený rytmus produktov sa nemá drasticky zmeniť. Zimným uložením zeleniny a nakladaním ostáva štruktúra prirodzene zachovaná. Ovocie sa dá zavárať na mušty alebo lekváre. Treba iba uvážiť, že tým sa úplne stratí živosť z ovocia a mušt alebo lekvár sa stáva novou potravinou s inou hodnotou. Jablčná šťava obsahuje iba málo z charakteru jabĺk, ktoré predtým viseli na strome.

Mlieko ako potravina

Mlieko sprevádza človeka v priebehu dlhých epôch svojho vývoja. Je najstaršou potravinou vôbec.

Mlieko robí človeka občanom pozemským, ale nebráni mu to v tom, aby bol občanom celej slnečnej sústavy. Mliečna strava pripútava človeka k ľudskému rodu, zvádza ho do pozemských pomerov, ale k Zemi ako takej ho napriek tomu nepripútava.

Mlieko patrí k čistým potravinám. Tvorba mlieka sa nedeje v prekrvených orgánoch, ale vo vlastných, k tomu určených lymfatických dráhach. Preto mlieko nie je zvieracou substanciou. Je slobodné od síl duše, stojí bližšie k rastlinnosti.

Samotná rastlinná strava nepostačuje v rokoch rastu dieťaťa. Rastliny, na rozdiel od mlieka, pôsobia celkom špecificky na orgány a orgánové sústavy, ako aj na temperament a vytváranie charakteru. Mlieko je tu veľmi neutrálne. Potraviny nie sú pre duchovný rast priamo zábranou. A predsa s pokračovaním duševného vývinu sa majú väzby aj na krásne stránky života uvoľňovať.

Rastlinná stava tu dáva človeku, zvlášť ak sa požíva vyšším dielom obilie, najlepší základ. S duchovným vývojom sa prebúdza automaticky potreba pevnej, suchšej výživy. Mliečne výrobky sa primerane k stavu vývoja redukujú.

Strukoviny

Aby sme porozumeli pôsobeniu bielkovín v sóji alebo v iných strukovinách, musíme svoj pohľad viesť k okcidentálnemu a orientálnemu vedomiu. S výživou je spojené vždy širšie a vyššie pole pôsobenia. Typickým jedlom východu je ryža a sója, typicky západné potraviny sú chlieb a mliečne výrobky. Živé pozorovanie jednotlivých výživových skupín je veľmi dôležité. Pretože celostný pohľad, ktorý vždy musí niesť v sebe niečo obrazné, necháva rásť zmysel pre estetiku pri výbere potravín a pri príprave.

Sójová bielkovina podporuje introvertnosť. Celozrnné obilniny našich krajín, kombinované so zeleninou a s malým množstvom mliečnych výrobkov, dávajú človeku najlepšiu podporu pre dávajúce ideové tvoriace vedomie.

Práve s bielkovinami treba zaobchádzať pozorne. Má to rozhodujúci význam pre rozvoj vedomia. Nie je bielkovina ako bielkovina. Prapôvod života príslušne ovplyvňuje stav človeka. Tak môže tlmený tón poznačiť myšlienky alebo môže dušou previevať ľahší, idealistickejší tón. To závisí od stále prebiehajúcej dynamiky bielkovín v organizme. Táto dynamika otvára alebo uzatvára dušu pre kozmické prúdy. Naše vnútorné orgány sú vybudované z bielkovín. Vyžarujúca sila vychádza z nich von a prináša so sebou určitý stav pohody a silu k zmyslovému vnímaniu. Ak sú orgány zaťažované ťažkou bielkovinovou dynamikou, tak tým trpí otvorenosť k nekonečnému duchovnému svetu. Táto otvorenosť je veľmi podstatne ovplyvňovaná tými bielkovinnými látkami, ktoré prijímame. Tiež množstvo bielkovín treba starostlivo určiť. Priveľa škodí rovnako ako nedostatok.

Mäso a vajcia sú veľmi ťažké a viažu človeka na telo. To platí slabšie pri rybách. Mlieko je podstatne ľahšie. Obilninová bielkovina je ešte ľahšia. Strukoviny vďaka dusíkatým baktériám naberajú koreňmi zo zeme dusík, a tým tvoria také množstvo bielkovín.

Človek viac dusíka vydychuje ako vdychuje. Pochádza to z dynamiky bielkovín. Čím viac dusíka vylúči, tým viac sa oslobodí od svojej telesnosti. Získa určitý druh ľahkosti, pocit uvoľnenosti. Strukoviny sú dobrým základom, lebo v našich časoch je tendencia k rozorvanosti, k nedostatku koncentrovanosti a k nezáujmu o praktické práce veľmi rozšírená. Niektorí ľudia žijú v snoch a nezískavajú ani vitalitu, ani spojenie s pozemskosťou.

Orechy

Ak privedieme do organizmu tuk vo forme za studena lisovaného oleja alebo v pôvodnej forme orechov, uložíme zažívaciemu systému silnú prácu. Tráviaci systém má veľký vplyv na rozvoj osobnosti. Ak človek je nenasýtené mastné kyseliny za studena lisovaných olejov alebo v orechoch, z orgánov vyžaruje intenzívny tepelný proces na celé telo. Aj zmyslový život a pokožka bude týmto tepelným procesom zasiahnutá. Odstredivé pôsobenie síl z vnútra von sa začína trávením tukov. Keď je človek tuky, posilní v sebe všetky tendencie, ako dobré, tak aj zlé. Bez tukov vnútorné orgány chladnú a vyhasína živosť človeka. Tuky sú dôležité pre uskutočnenie všetkých ľudských snažení.

Vôľová energia sa až vtedy môže správne rozvinúť, ak obdrží substanciálny základ výživou. Teplo dáva mysleniu silu a sviežosť, a stúpa duševný pocit pohody. Pre niektoré zvlášť vnútorne silné osobnosti, postačí už veľmi malé množstvo orechov alebo oleja, aby sa podnietil vyžarovací proces a s tým spojená živosť.

Tvorba olejov vo všetkých orechoch a semenných plodoch vzniká tepelným žiarením Slnka. Nabalená sila sa uschováva v zrnách. Žije tam kozmická sila tepla. A tak človek nemá siahať po orechoch v prílišnej miere, lebo do svojej telesnosti môže prijať iba určité množstvo kozmického tepla.

Cibuľoviny

Ak človek pozoruje tieto rastliny, je nápadná ich kompaktnosť. Pre pôsobenie svetla kozmickej sféry sú tieto rastliny síce otvorené, a predsa ich štruktúra uchováva málo jemnocitu.

Kto cvičí jogu a medituje, ten sa chce celkom otvoriť kozmickým sféram a rozvinúť čisté jasné vedomie. Tu však požívanie cibule a cesnaku zasahuje jemnohmotné telo jogína príliš silno a prináša to do vedomia tuposť, a tak kvôli meditácii a jasnosti sa musí zriecť cibuľovín.

Ak človek prostredníctvom zeleniny a ovocia prijíma veľmi veľa síry, vzniká tým veľmi silná omladzujúca tendencia. V tráviacom systéme sa rozšíri očistné pôsobenie. A predsa priveľa síry obopne vedomie driemajúcim zahalením. Jemnocitná ruka kuchára použije cibuľu tak šikovne, že táto rastlina bude zjemnene vplývať na obilie a zeleninu.

Rastliny rastúce v noci

Do tejto skupiny sa počítajú zemiaky, rajčiny, baklažány a paprika. Tvorba plodov nastáva v temnote bez osvetlenia. Iba vňať a listy rastú za slnka. To čo je požívateľné, nemá charakter svetla.

Zemiaky pochádzajú pôvodne z Ameriky. Tak ako aj iné nočné rastliny, nie sú domácimi rastlinami v európskych krajinách. Nemusíme ich však úplne vynechávať, kvôli ich obsahu minerálov a vitamínov, hoci hodnotu rastliny určujú prednostne pomery svetla. Ak človek zje potravinu a nemá k tomu skutočný dôvod, pozastavuje tým svoj vývoj v duševno-duchovnom ohľade. Zemiaky obsahujú mnoho živín. Kombinovaním s obilninami sa obohatí kuchyňa a môže sa aj podporiť vývin človeka. Mnoho druhov najmä koreňovej zeleniny sa dá dobre miešať so zemiakmi.

Rajčiny majú vodnatú konzistenciu. Nemajú skutočnú substanciu. Oproti tomu je významný ich vitamínový obsah. Nepomáha však človeku ani svojou výživovou, ani duchovnou hodnotou. Dopĺňa chutne jedlo, je skôr prídavkom k jedálničku ako príjemné a chutné obohatenie.

Paprika a baklažán by sa každopádne nemali stať hlavným jedlom, lebo by to viedlo k zlému základu pre život a duchovný rozvoj. Sú vhodné ako dplnok.

Hlúboviny

Tieto rastliny sú rozšírené skoro na každej pôde. Sú nenáročné a vystačia s malou opaterou. Dajú sa skladovať v pivnici. Konzervované ako kyslá kapusta v sude prinášajú pikantnú črtu do plánu jedla. Proces mliečneho kvasenia zušľachťuje kvalitu kapusty a pre zažívanie ju odľahčuje a robí ju prijateľnejšou.

Tieto rastliny sa nepodieľajú tak citlivo na jemnom kozmickom dianí. Silným otepľujúcim korenením sa dajú pozdvihnúť z ťažkej pozemskosti. Práve korením môžme predísť spôsobovaniu plynnatosti a kapustu tiež významne zjemniť.

Kapusta nesie v sebe sily svetla, a predsa sa nehodia tažobou rastlinnej prirodzenosti pre senzibilné prepodstatnenie ľudských síl duše. Vôľový život sa posilní, čím človek môže rozvinúť viac praktický vzťah k životu. Kapusta je remeselníkom medzi zeleninovými sortami.

Človek žije v neprestajnom vývoji. Jeho sila poznania zreje. A predsa na ceste životom človek nepotrebuje iba duchovné sily, vhľad a múdrosť. Potrebuje tiež praktické schopnosti. Iba tým, že človek rozpozná život ako kozmický, môže sa diať vývoj estetickým spôsobom.

Uhorkovité rastliny

Ak pozorujeme tvary celej rastliny, ako prvé padnú do oka široké listy. Rastlina prijíma do seba veľa svetla, napriek blízkosti pri pôde. Zasahuje hlboko do látkovej výmeny a čistí tkanivá vnútorných orgánov. Všetko dianie, ktoré prebieha v látkovej výmene človeka vo vnútorných orgánoch, je súčasne kozmickým procesom. Človek žije na pôde Zeme a predsa je občanom oboch svetov. Ak privedie takú potravinu do seba, ktorá čistí obličky, otvorí sa súčasne týmto vnútorným fyziologickým procesom novej šírke vedomia. Očista znamená vedomé otvorenie sa.

Podstata koreňa

Mrkva a podobné rastliny sú obdarované veľmi jemnou zelenou vňaťou, bohato rozkonárenou, ktorou sa podieľajú intenzívne na kozmickej svetelnej sfére. Jedením koreňa vedieme do seba určitú silu, ktorá pôsobí predovšetkým na procesy myslenia. Podporuje jasný vhľad a koncentráciu ako aj sviežosť v celej hlave. V koreni sú koncentrované minerálne látky a uhlohydráty. Tieto materiálne látky sú oživované z kozmických síl, zo svetla a tepla.

Ak človek prijme koreňovú zeleninu, v tráviacom systéme sa udeje protichodný proces. Matreiálne látky sa rozpustia, tráviaci systém ich privedie späť do stavu podobného pôvodnému stavu svetelnej a tepelnej dimenzie, takže to, čo rastlina prijala zo svojho okolia, sa opäť oslobodí. Potrava sa nie len rozdrobí a tráviacimi šťavami rozloží, ale úplne sa rozplynie, rozpustí. Predtým ako človek môže tvoriť vlastnú krv, musí previesť celú potravinovú substanciu na beztiažovú dimenziu. Musí ju preduchovniť. Z tohto beztiažového stavu môže konečne tvoriť svoju krv a budovať svoju telesnosť. Duch vybudováva hmotu.

Ovocie

Kto je obilniny, obohacuje sa o plnosť síl dávajúcich myšlienok. Obilím si do seba človek privádza tú substanciu, ktorá mu umožňuje vystúpiť zo vzťahovačnosti na seba a druhého uvidieť, rozpoznať, ľúbiť. Obilie je preto božskou výživou.

Ovocie pôsobí celkom ináč. Ovocné stromy nerastú ako ostatné rastliny, ale svojím kmeňom sa pozdvihujú o stupeň vyššie k nebu. Človek s ovocím prijíma do seba niečo, čo celkom nepatrí k Zemi. Otvára oči a vidí cieľ života. Obilím obdrží silu pre život, ovocím je obdarený ideami z výšin. Ak človek vidí cieľ života, potrebuje aj silu, aby cestu k nemu prešiel. Tú mu môže priniesť iba obilie. Tak sa ovocie a obillie dopĺňajú na naozaj duchovnú výživu.

Ovocie zreje v rytme ročných období. Podobne ako surová zelenina, aj ovocie sa má vždy umývať, ak je ho možné krájať alebo dokonca pár minút povariť. Potom stratí cudzí charakter a dobre sa prijme.

Med. Sladké a slané - dve polarity.

Intenzívna sladkosť medu oživuje človeka ako zázrak rajského sveta. V sladkom spočíva niečo čo speje k otvorenosti a šírave. Všetko kvetné chutí na sladko.

Na produkciu malinkého množstva medu je nutná enormná práca včelieho národa. Ak teraz človek je med, tú substanciu, v ktorej základe spočíva nektár z širokého mora kvetov prírody, podieľa sa tým na tejto šírave. Práve človek, ktorý sa vedome živí a navykol svoje chuťové nervy na prirodzenú sladkosť ovocia a obilia, bude hneď reagovať pocitom ľahkosti a pocitu, že jeho vedomie by chcelo opustiť telo.

Priamy protiklad medu tvorí soľ. V zmysle chute žije vedomie a toto vedomie je celkom vnútri spojené s celým životom. V chutnaní žije bytie života. Materiálna látka minerálu prebúdza priamo ducha. Pri chutnaní soli sa narúša telo. Nekonečný impulz uchopí to konečné. Telo sa chutnaním soli sťahuje. S procesmi v tele je vždy spojený duševný rast osobnosti. Soľou sa napríklad podporia podstatné črty poriadkumilovnosti, svedomitosti, pocit zodpovednosti a súdržnosti, avšak súčasne pri presoľovaní telo v celkovej kondícii slabne a nervy sa stávajú citlivejšími na bolesť.

Prijímaním sladkého si vnútorná prirodzenosť človeka vybudováva zahalenie, ktoré vynáša osobnosť do iného sveta. Sladké môže človeka ako droga vyzdvihnúť do stavu vzdialeného od tu a teraz. Je to túžba oslobodiť sa od tiaže každodennosti, od zodpovednosti a povinností a túžba prežívať nový svet, raj. Zahalenie, ktoré prináša sladké, môže však byť iba ilúziou. Vybuduje sa predovšetkým pomocou bieleho cukru. Cukor ako izolovaný uhlovodík nemôže žiadnym spôsobom pozitívne ovplyvniť duševno-duchovnú prirodzenosť človeka, v telesnom ohľade je dokonca zdraviu škodlivý.

Med vyvoláva iné cítenie ako kryštáľový cukor. V sladkosti medu žije široká kvetná sila, s čím je spojené podnecujúce a budujúce pôsobenie. Aj šturktúra včelieho národa má významný vplyv na to, čo môže z medu získať. To, čo žije vo včelstve, je poznačené vyššou múdrosťou a starostlivosťou. V mede žije liečivá sila vysokej múdrosti a poriadku.

Človeku však chýbajú šíravy múdrosti, múdrosť vyššieho poznania, ako aj sila srdca. Med otvára vedomie šíravy. Ak k jedlu, predovšetkým k obilninovému, pridáme stopu medu, vprúdi sila diaľavy kvetinového mora do sily zrna.

Chlieb je praobrazom výživy. V dávnych dobách mal ešte kašovitú konzistenciu. S vývojom myšlienkového života dostávalal chlieb stále viac formu. Nakoniec prišiel kvások, ktorý obohatil chlieb dodatočne elementom vzduchu, a tým uľahčil stráviteľnosť. V našich časoch spočíva počiatok epochy spirituálneho prežívania a dávania.

Med je element spejúci navonok a soľ je dovedna sťahujúca. V určitom vzájomnom vzťahu dávajú tieto dve extrémne substancie hnaciu silu chlebovému cestu. Človek, ktorý by svoj život chcel vedome riadiť a uskutočňovať hlbšie myšlienky duše, je vyzývaný k dávaniu. Med na chlebe mu dáva silu roznietiť široký oheň života a súčasne pozabudnúť na vlastné žiadosti.

Koreniny

Varenie s rozličnými koreninami je pravým umením. Človek sa tu môže neustále učiť a rozvíjať mnohoraké možnosti estetického umenia prípravy. Celkovo koreniny majú vlastnosť premieňať prirodzenosť potravín najjemnejším spôsobom a sprístupniť jedlá procesom trávenia. Koreniny nepridávame až na koniec varenia, ale vkladajú sa ešte do várneho procesu, lebo zelenina alebo obilie sa má s koreninami spojiť. Napríklad ak spojíme šalviu s jačmeňom, vznikne mierny podnecujúci komponent a celé jedlo sa zdá byť privedené o stupeň bližšie k človeku.

Všetky obilninové jedlá dostanú až pomocou korenín kvetný charakter. Flegmatik si oživí jedlo ohnivým korením ako kari, ďumbier (zázvor) alebo paprika a sangvinik si ho zjemní miernymi koreninami ako aníz, fenikel alebo koriander.

Čím viac sa človek duchovne vyvíja, tým menej nárokov kladie na život. Tak zostaví aj výživu jednoduchšie a prirodzenejšie. Prostú stravu z obilnín a zeleniny sa však musí učiť najskôr tráviť. Pre toho, kto práve prestavuje svoj spôsob stravovania na nových základoch, môžu byť koreniny dobrou pomocou.

O pití

Ako najlepšie nápoje sa hodia čaje a minerálne vody, doplnené tiež obilninovou kávovinou. Tekuté procesy v tele si vyžadujú prísun vody. Avšak ak zvolíme stravu založenú na obilí a zelenine, spravidla nie je potrebné k tomu väčšie množstvo tekutín.

Pevná strava slúži vždy budovaniu. Tiež pre duševný život potrebuje človek prísun pevných substancií. Pevná strava zvyšuje vyžarovanie osobnosti. Buduje myšlienkovú činnosť vlastnou silou.

Surová strava

Vedomie človeka je výsledkom silového pôsobenia, ktoré vychádza od hviezd a odráža sa v individuálnom postoji. Človek je pripravené jedlo s postojom, ktorý zodpovedá jeho vedomiu.

Pôsobenie surovej diéty, ktorá predstavuje veľmi extrémny smer, je vo všeobecnosti veľmi pozitívne. Predovšetkým na konzumentoch vidno vitalizáciu a osvieženie v tvári. Vyžarovanie je svetlé, priam žiarivé. Celý človek kvitne a žije. Surovou stravou sa mení celá telesnosť človeka. Prúdenie síl, ktoré má pôvod v orgánoch a citeľne ovplyvňuje pocity pohody, dáva človeku pocit oslobodenia. Už sa viac necíti zaťažovaný tiažou tela.

Je to však skutočná sloboda, ktorú si jednotlivec vyje pomocou stravy? V skutočnosti je to klamlivé. Pretože chýba podstatná a najdôležitejšia sila života. Cesta k tomuto pocitu slobody nie je uskutočnená tvorivo z duše. Pre cestu v zmysle duchovného rozvoja spočívajúceho v pôsobení kozmických zákonov, je dôležité oddelenie duše od tela. V detailnom pozorovaní je duša svetelnou bytosťou, ktorá spočíva v skrytých vrstvách životných síl. Životné sily sú jemné sily, ktoré po prvé budujú hrubé časti fyzického tela a udržiavajú ho na žive. Po druhé sú vo svojej kvalite substanciálnymi nositeľmi, ktoré umožňujú poznanie a porozumenie na vyššej úrovni. Tieto jemnejšie nositele životných síl sa musia od hrubších nositeľov, ktoré telo udržiavajú pri živote, správnym spôsobom odpojiť. Týmto oddelovacím procesom sa začína duchovný rozvoj človeka. Jeho poznania, ktoré zažije oddelením životných síl, sú potom nezávislé od telesnosti. Sú zo svetla. Avšak surová diéta spôsobuje oddelenie na nesprávnom mieste.

Najjemnejšia časť životných síl, takzvaný ohnivý éter, zmizne do duchovných svetov. Stiahne sa z jemnohmotného tela preč. Nie je tomu, čo je tvorivým vedomím, už viac v substanciálnych silách k dispozícii. Týmto človek zatvrdne bez toho, aby to vedome pobadal. Ďalšia jemnejšia časť životných síl, ktoré priamo obsahujú svetlo v jemnejšom, substanciálnom vyjadrení, prechádza do sveta tela, presvetluje ho a žiari v tele. Práve týmto sa tak silno mení vyžarovanie tých, čo jedia surovú stravu. Avšak práve tento svetelný éter nemá spadnúť do telesnosti, ale má slúžiť životu poznávania.

Falošné oddelenie životných síl vzniká vždy vtedy, keď človek nerozpoznáva vzťahy v pozemskom svete, prípadne ich nepoužíva v správnom zmysle. Počas dlhšieho času pozorované, extrémnou surovou stravou sa duša ochudobňuje. Zdravý duchovný vývoj sa začína vždy aktivitou vedomia samého. Ak zmeníme stravovanie, zmeníme vonkajšie pomery, ale svoje myslenie a naladenie nepresvietime. Zdravé jedenie nemôže viesť k zrelosti duše.

Z pohodlnosti je skutočne ľahšie nechať pracovať výživu, než sa venovať v duši myšlienkam a javom života s rozpoznávaním a s tvorivou silou. Až blahoslavená pripravenosť srdca, ktorá prekonáva vlastnú pocitovosť a pozoruje ju ako vonkajšie emocionálne pôsobenie síl, teda ako vonkajší produkt, otvára bránu a umožňuje porozumenie z čistého a slobodného srdca. Pokiaľ suma emócií sprevádza srdce, bude pohľad na blížneho a porozumenie druhých, ich podstaty a ich života zakalené. Aktivita z duše samotnej vedie k čistote a k cíteniu jednoty.

Problém prekyslenia (acidóza) - duchovný význam tráviaceho systému

Medicína popisuje krv ako ľahko bázickú, zásaditú, s hodnotou ph 7,3 až 7,4. Zodpovedná za bázické alebo kyslé prostredie je, z hľadiska tela a jeho chémie, koncentrácia vodíkových iónov. Ak poklesne, roztiahnu sa nebadateľne rôzne telesné zóny a prostredie sa prekyslí.

Minerálne látky ako železo, magnézium, kalium, nátrium a predovšetkým kalcium všeobecne pôsobia na telo s jeho rozličnými druhmi tkanív spevňujúc a koncentrujúc. Na nedostatok minerálov telo reaguje vždy kyslo, a pretože sa minerály nenachádzajú vždy v primeranej rovnováhe, krv sa prekyslí.

Prekyslenie krve a všeobecne roztiahnutie v telesných zónach pôsobí na vedomie. Kyslé reakcie trápia veľmi zjavne náladu nespokojnosťou. Postihnutý má mnoho nepríjemných pocitov, ktoré ho fyzicky aj psychicky zaťažujú, trápia ho, sťažujú mu život. Agresie, smútky, náreky, depresie, nepokoje, únavy, nechuť k práci a disharmonické pocity voči ľuďom sú znakom prekyslenia. Zaťažujú život zo stránky mysle a vedú k telesným poruchám.

Vidieť vlastné štruktúry a vzorce správania sa, si vyžaduje od jednotlivca zvýšenú bdelosť a prirodzene tiež sebakritiku, skromnosť a predovšetkým odvahu. Sebapoznanie prichádza vo svojej čistej forme z vyššieho Ja, z kvality srdca.

Acidóza sa dá vo väčšine prípadov odstrániť zmysluplnou zmenou výživy. Obilie potrebuje na trávenie a prijatie vnútornú silu tepla, ktorá vzniká z tepla srdca, z lásky k Bohu. Kto sa nerád oddáva Zemi a všetkým jej záležitostiam, ktoré život na Zemi prináša, ten môže rastlinnú stravu a predovšetkým obilie ťažšie zhodnocovať. Život znamená prácu a každý musí počas života robiť veci, ktoré nerád robí. Celý život si vyžaduje obeť. Pripravenosť priniesť mnoho obete kvôli životu, vedie k zvýšeniu sily v zažívacom systéme. Pretože však srdcia v našich časoch a kultúre trpia nedostatkom nábožnosti, ľudia jediaci obilie sa prekyslujú.

Na obilnú stravu si musí zažívcí systém dlho zvykať. Aby človek strávil obilnú stravu, vyžaduje si to nie iba prechodne, ale neprestajne byť aktívnym. Sila duše je výsledkom produktívno-tvorivej činnosti. K tejto činnosti, ktorá ide v súčinnosti s bdelou rozvahou a starostlivým pestovaním správnych myšlienok, musí sa človek každý deň nanovo vyšvihnúť. Pohodlnosť a zotrvačnosť zaťažujú duševný život a oslabujú vnútornú tvorivú silu. Dospelý časom stráca mladícku impulzívnosť, nenútenú činnú silu a energiu svojho tela. Po životných silách nasledujú časom sily múdrosti. Múdrosť a duševný život patria blízko k sebe. Kto v živote vynaložil veľa zmysluplnej práce, bude vo svojich neskorších rokoch odmenený múdrosťou. Snaženie sa o múdrosť znamená viac ako čítanie kníh. Slúžením, láskou, starostlivosťou, dobrotou, toleranciou a pozornosťou k božsko-duchovnému životu sa prebúdza vysoké svetlo múdrosti, ktoré svieti v nebeskej sfére duše ako samotný dar nebies.

Tvorivo-produktívnou aktivitou dospieva srdce k dávaniu a prijíma odmenu múdrosti. V mladších rokoch je život väčšinou veľmi nekomplikovaný, lebo myslenie sa ešte neprebudilo do kvetu. Sily duše spočívajú ešte na veľmi podprahovej úrovni, telo je spravidla vitálne a ohybné. S vekom človek prežíva situácie, v ktorých musí veľmi vážne hľadať východiská a riešenia. Zdravá strava poskytuje veľkú pomoc. Avšak samotná duša, ktorá je v najvnútornejšom ľudskom srdci v svätom stave, vyžaduje si nie len zdravú stravu, vyžaduje si hodnoty dobroty a lásky k blížnym, volá po pripravenosti k obeti a činnej sile pre vyššie ciele, vyzýva k rozpoznaniu a uctievaniu duchovného života. Čím silnejšie sa žije táto z vnútra von vychádzajúca aktivita, tým viac vedie k spokojnosti v srdci, a tým ku zdraviu, ktoré spočíva v harmónii a zjednotení. Potom je možné obilie bez problémov stráviť.

Predtým ľudia žili ešte prirodzenejšie. Výživa nerobila žiadne problémy, lebo človek bol rád, ak vôbec niečo mal na jedenie. Dnes je postoj vedomia neprirodzený, a tým vznikajú mnohé problémy. Treba prihliadať na vnútorné potreby duše a nanovo založiť prostredníctvom usporiadanosti v živote čistotou charakteru.

Zažívací systém v jeho duchovnom význame

Zažívací systém sa nachádza pod srdcom, pod pľúcami a pod bránicou. Leží v hlbokej skrytej oblasti. Všetky orgány tu žijú a pracujú podľa konkrétneho rytmického poriadku. Musíme rozlišovať dva rozličné rytmy. Prvý rytmus má priame spojenie s obehom planét. Predovšetkým napríklad pečeň pracuje podľa určitého rytmu. Od tretej hodiny do pätnástej spracováva bielkoviny a od pätnástej do tretej cukry. Podľa toho treba prispôsobiť tiež jedenie.

Druhý rytmus je úplne nezávislý od hodín. Vegetatívne nervstvo, inervujúce zažívací systém, pracuje podľa celkom konkrétnych rytmov, ktoré súvisia bezprostredne s rovinou vzťahov k ľuďom. Tieto vegetatívne vplyvy súvisia tiež priamo s predošlým životom. Strachy ovplyvňujú život, rozkolísavajú ho, okrádajú o sily a vedú častokrát k iracionálnym konaniam. Toto všetko pochádza z vegetatívneho nervstva.

Tráviaci systém je vlastným komunikačným systémom človeka. Komunikačný život má viditeľnú stránku v reči a v gestách, a vnútornú, neviditeľnú formu, ktorá sa chce robiť badateľnou pre vedomie rozličným spôsobom, ale spravidla ostáva skrytá. Čím je život stretávania sa a život reči neusporiadanejší, tým neusporiadanejší je aj zažívací rymus. Keď sa teraz človek posadí pokojne ku stolu, dobre žuje jedlo a venuje mu čas, dá sa veľa opäť napraviť, čo človek denne prijme ako rytmické poruchy.

Tak je všeobecne dôležité, vniesť do tohto druhého rytmu určitý poriadok. Každú minútu vyššie sily múdrosti riadia život - vedú ľudí ku sebe a od seba. Tak ako srdce bije podľa rytmu, tak pracuje život stretávania sa rytmicky a dobre usporiadane. Odkiaľ potom pochádza disharmónia, mnohé poruchy, ktoré sa vpracovávajú do vegetatívneho nervstva a sú lokalizované nakoniec v zažívacom systéme? Tento nepriateľ má byť bezpodmienečne presne spoznaný. Volá sa egoizmus. Rozpoznáme ho ako u seba, tak u druhých pozorovaním úmyslov a motivácií.

Vlastné prianie sa skryte vmiešava do slov, ktoré človek hovorí. Vlastnou žiadostivosťou, vlastnými želaniami a chcením by človek chcel vniknúť do prirodzenosti druhého. Žiadostivosť je hlavnou príčinou slabosti zažívacieho systému. Tým, že človek si uvedomí zažívací systém na tejto duševnej úrovni, stane sa čiastočne vedomým toho, čo inak spočíva iba v skrytosti. Každé snaženie, ktoré vedie k čistote, vedie bližšie k božskému životu. Každý vznešený úmysel vedie k usporiadanej vzájomnosti a posilňuje všeobecne celý život.

Praktické pokyny do kuchyne a k príprave stravy

Nikdy sa necíťte vlastníkmi kuchyne. Cíťte sa skôr ako hosť, ktorý je pozvaný k vareniu. Potom budete vedieť pripraviť stravu s fantáziou a s čistými myšlienkami.

Je to práca s dušou a vyžaduje si silu nebrať potraviny do vlastníctva, ale ich s múdrosťou vydať teplu a vode, takže elementy môžu pracovať zo seba a pripraviť jedlo tak, že sa podrobia nie osobnému, ale božskému. Človek nemôže vlastnou vôľou chlieb nechať vykysnúť. Jeho vôľa sa nemá príliš vmiešať do procesu varenia. Vedieť znamená cítiť. Študujte prírodu a budete prijímať láskavú vyjadrovaciu silu jej hlasu.

Hlboké zvrhnutie vedomia do hmoty

a rozvíjanie pravej aktivity na jeho oslobodenie

Svet je javom. Ľudské telo je produktom myslenia. Atómy, najmenšie súčiastky hmoty, existujú zhustením svetla. Svetlo je duchovným zdrojom.

Najväčším nebezpečím pre človeka dneška je to, keď sa stále stará o seba, o svoju telesnú pohodu. Tým sa ponára vedomie stále hlbšie do hmoty. Rastlinstvo žije bez žiadostivosti. Poznanie je vyvýšeným kvetom. Jeho prosterdníctvom je možné zhliadnuť tajomstvá života, jeho prostredníctvom je možné rozpoznať vlastnú žiadostivosť. To je počiatok sebauskutočnenia. Začína subtílnym poznávaním srdca. Sebapoznanie je krokom ku slobode. Treba nájsť a vyvinúť silu, samého seba uvidieť v prúde žiadostivisti. Po sebapoznaní nasleduje rozpustenie nižšieho ja a od tohto kroku sa prebúdza duchovný život v tichom kvete čistého srdca.

Rozhodnutím srdca je viera. Je kvetom duše. Dávajúca sila človeka sa musí najskôr neprestajným čistením charakteru a nábožným venovaním sa, zrodiť z milosti ducha. Človek k tomu potrebuje dar pozorného pozorovania a predovšetkým lásku k rastlinnej ríši a ku všetkému čo je. Priania náladovosti sú mnohovrstvové a určujú vzťah k jedeniu, k príprave a k výberu potravín. Robia z celej oblasti výživy živnú pôdu pre postoj brania. Dávajúca stránka ľudskej duše je svetlým, čistým svetom, ktorý sa prebudí venovaním sa vyššiemu Ja s religióznou pozornosťou a v láske k blížnym. Na prebudenie tejto veľkej kvetiny v srdci, musí človek očistiť svoje myslenie. Na poli výživy to znamená nie skomplikovanie, ale úžasné zjednodušenie.

Myslenie však potrebuje svetlo, potrebuje šírku a ľahkosť. Obmedzenosť v myslení vzniká tým, že človek myslí iba na jedlo a na svoje osobné dobré pocity. Na duchovný chlieb, ktorý je daný vo všetkej výžive, celým životom a všetkým, čo človek dostáva, sa zabúda v hojnosti myšlienok a pocitov. Myslením na druhých a pozorovaním objektívnych dejov, sa otvára život cítenia, blízko pri duši.

Výber potravín je najmenej dôležitým faktorom celého spôsobu stravovania. Dôležitejší je čistý vzťah k jedeniu a láska ku stvorenstvu. Všetka potrava vyrástla pod svetlom Slnka. Myslenie potrebuje šírku, aby sme sa k človeku dostali a videli ho, rozpoznali ho, porozumeli mu. Myslenie sa nestane týmto druhom pozornosti komplikovanejším, ale stane sa praktickým, jednoduchým a blízkym životu. Pocity sa zmenia na cítenie blízke duši. Dávanie a povďačnosť čakajú na to, aby sme nimi naplnili vedomie z vnútra navonok.

Myslenie je dané, aby sme mysleli na druhých. Pocity sú dané, aby sme precítili súvislosti sveta prostredníctvom tvorivého posilnenia. Vôľa je daná, aby sme ňou slúžili mocne blížnym a dobru spoločenstva. Čisté sily duše sú mostom k dávaniu v duchu vždy zelenej rastliny lásky a vďačnosti. Niet žiadneho života v poviazanosti branania. Život v realite existuje v duchu a ostane vždy v duchu, v ríši nekonečnej slobody.

Človek je navyknutý myslieť v rámci svojho ohraničenia. Myslenie však potrebuje svetlo, potrebuje rozdialenie a ľahkosť. Ohraničenie v myslení nastáva, keď človek myslí na jedlo ako na prostriedok pre osobné blaho. Všeobecne je známe, že keď človek myslí na jedlo, má pri tom predstavu príjemného, uspokojujúceho pocitu na jazyku a v bruchu. Myslí na chlieb a marmeládu, myslí na vitálne látky v zelenine a tiež na to, či mu naozaj postačí isté množstvo poživatín. Myšlienky sa náhlia chvatným krokom cez princípy výživy a pocity kĺžu premenlivo medzi pikantnými a sladkými chúťkami. V množstve pocitov a myšlienok zabúdame na duchovný chlieb, ktorý je daný vo všetkých potravinách, v celom živote a vo všetkom, čo človek dostáva.

Očistené sily duše sú mostom k dávaniu
v duchu neustále zelenej rastliny lásky a vďačnosti.

Niet života v poviazanosti brania.

Život v realite existuje v duchu
a aj zostane stále v duchu,
v jeho ríši nekonečnej slobody.

Dávajúci život je oslobodený zo zmyselného sveta.

Je tichým kvetom, ktorý sa vďaka zbožnej pozornosti a láske
k blížnemu zrodí v ľudskom srdci. Táto láska nemá nič spoločné
s telom a fyzickým srdcom, je oslobodená od všetkej pozemskej tiaže, od mäsa a krvi. Táto dávajúca sila sa prostredníctvom neustálej očisty charakteru a náboženskej snahy zrodí v človeku z milosti ducha.