Napísal Administrator | 10 Január 2022

Meditácia 120, 121

8. januára 2022

Meditačný obsah č.120:

Cvičiaci musí pri meditačnej činnosti priniesť obeť svojej vlastnej citovej mysle. V princípe cieľ tejto tu navrhovanej meditačnej činnosti je veľmi náročný a veľký. Cvičiaci chce pomocou cvičení koncentrácie a meditácie dosiahnuť nepretržitú premenu, transformáciu alebo, ak to tak chceme vyjadriť, transfiguráciu nejakej situácie alebo, ešte inak vyjadrené, oslobodenie a spásu.

Predstava, že za každým vonkajším javom existuje skrytá, neviditeľná skutočnosť, je esenciálnym základom tejto meditačnej práce. Cvičiaci sa neuspokojí s vonkajším úsudkom alebo hodnotením nejakej veci, ale chce preniknúť do hĺbky, ktorá je často celkom inakšia, než vonkajšia realita.

Pre kontrolu, či dosiahol určitú hĺbku alebo či je intelekt ešte veľmi pripútaný k vonkajším štruktúram, psychologickým hodnoteniam a z toho získaným uzáverom, cvičiaci pozoruje svoje vlastné správanie sa vo vzťahoch a svoju oslobodzujúcu sa alebo dokonca, ak to tak vyjadríme, svoju osvietenú činnosť vnímania. Dýchanie, ako aj zmysly dostanú vyšší, svetlý prílev a stávajú sa uvoľnenejšie, a tým sa bezprostredne zúčastňujú vnímania.

Úplne zásadne prevláda vnútro nad vonkajškom. Tie sily, ktoré človek nesie vo vnútri svojimi motívmi a skutočnými ambíciami, určia výsledky v budúcnosti. Cvičiaci sa preto musí oslobodiť od všetkého vonkajšieho, keď chce dívajúc sa a vnímajúc preniknúť do hĺbky skrytej skutočnosti. Táto obeť je nevyhnutná a pri každej meditačnej činnosti sa musí urobiť. Ďalej si cvičiaci musí na ceste koncentrácie zakázať špekulácie a uzávery. Jednu z najväčších obetí však predstavuje vlastná márna a skrytá hrdosť. Spravidla cvičiaci skutočne začína, napríklad meditáciu s Ursulou von der Leyen, so skrytým arogantným pocitom, že je múdrejší a informovanejší ako sledovaná osoba. Z toho dôvodu vytvára spätné naviazanie na vlastné „karmické" závislosti a dokonca ich nevedomky podporuje u druhých. Cvičiaci preto musí svoje vlastné lipnutie úplne prekonať a musí sa istou mierou naučiť obetovať sa.

Nasledujúca úloha má celkom jednoducho slúžiť ako pracovný krok a otvoriť široké spektrum meditačnej práce:

Ako pôsobia nesprávne alebo nedomyslené úsudky v duši človeka?

Na koncentráciu si cvičiaci musí zvoliť konkrétne príklady zo svojich osobných skúseností alebo zo skúseností niekoho druhého. Veta, ktorá popisuje úlohu, predstavuje iba všeobecné nasmerovanie na cieľ, a preto samotná nie je vhodná na koncentráciu. Ak cvičiaci cvičí nazeranie, zvolí si typický príklad úsudku, ktorý niekto urobil unáhlene a dáva pozor na účinky a ako sa tieto formujú navonok a spätne k vlastnému ja.

Pramene na prehĺbenie:

1) Heinz Grill „Slobodné dýchanie", prvé odseky v kapitole o meditácii.

2) Evanjelium podľa Matúša, 7

14. januára 2022

Meditačný obsah č. 121:

Vo všeobecnosti nesie dnes každý človek vo svojom tele nesie masívnu záťaž, ktorá sa - videné nadzmyslovo - nazhromaždila z úsudkov, ktoré sú uzatvorené pred univerzálnou platnosťou a predstavujú potenciálnu príťaž pre duševný a duchovný rozvoj. Každý úsudok, ktorý ľudské vedomie vytvorí, si vyžaduje rozpracovanie hodnotného náhľadu, logické rozvinutie a nakoniec pružnú prispôsobivosť. Čím viac sa nejaký argument v medziľudskom rozhovore javí ako nepravdivý a zatvrdnutý, tým menej je reálne vypracovaný a uchováva sa v pamäti ako hmotný poklad, ktorý je agresívne chránený pred ďalším prichádzajúcim náhľadom.

Úsudky, ktoré ľudské vedomie vynáša emocionálnym alebo mentálnym spôsobom, veľmi rýchlo nadobúdajú povahovú črtu materializmu a napokon sa vo fyzickom tele javia ako usadeniny. Zatemňujú človeka a ak dôjde ku stretu, roznietia zápalovú reakciu. Z tohto dôvodu sa dá nezriedka pozorovať, že osoby, ktoré v sebe nesú jednostranné úsudky a ďalej ich ticho alebo verbálne projektujú, obvykle spúšťajú zápalové procesy. Prípad, že nejaká skupina celá dostane reumatický zápal kĺbov, je takým symptómom, ktorý nie je nákazlivý, ale môže vzniknúť na základe nesprávnych úsudkov a ich projektívneho šírenia.

Jedinec musí v rozličných fázach vývoja primerane získavať úsudky a bolo by to práve naopak - určitým opomenutím, keby z pohodlnosti zanedbal to, aby si dostatočne a dobre podložene zvedomil stav nejakej veci. Rovnako si každý človek musí osvojiť dobre podloženú mienku o jeho najbližších a aj o ostatných ľuďoch pomocou konštruktívnej tvorby úsudku. V princípe úsudok, ak sa vypracuje správne, je stabilizujúci a nespôsobí náreky, ani sťažnosti.

Úsudok, ktorý človek vytvorí alebo vypracuje, mu pomôže napredovať v jeho vývoji alebo, ak ho nerozvinie dostatočne alebo ho urobí nesprávne, zacloní mu duchovný svet.

Nasledujúce miesto v evanjeliu podľa Matúša popisuje zaobchádzanie s úsudkom o ľuďoch a s vnímaním ľudí. Popisuje karmickú situáciu, ktorou je každé indivíduum viazané ako zákonom.

Podobenstvo o odpúšťaní a nemilosrdnom sluhovi

²¹ Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľkokrát mu odpustiť? Stačí sedemkrát? 22 Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedemkrát, ale sedemdesiat krát sedemkrát! ²³ Pretože kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý by si so svojimi sluhami chcel vyrovnať účty. ²⁴ Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc strieborných. ²⁵ Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, aby dlžobu splatil. ²⁶ Sluha mu však padol k nohám a úpenlivo ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! ²⁷ A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. ²⁸ Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolu-sluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! ²⁹ Jeho spolu-sluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! ³⁰ On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým dlh nezaplatí. ³¹ Keď jeho spolu-sluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. ³² Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; ³³ či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolu-sluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? ³⁴ A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nezaplatil celý dlh. ³⁵ Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi jeho previnenia. (Matúš 18, 21-35)

Kvôli porozumeniu odpustenia by sme tento pojem nemali príliš spájať s významom slov „odpustiť" alebo „prepáčiť", ale mali by sme do toho pozitívne vložiť otázku rozvoja. Potom by otázka znela:

„Koľkokrát musím svojmu bratovi, ktorý sa na mne previnil, otvoriť príležitosť na vývin?"

Aj keď spájam odpustenie priamo s perspektívou rozvoja, pasáž v evanjeliu sa nemení.

Odpustenie je očividne opakom popierania alebo dokonca zatracovania. V zásade by sa človek nemal snažiť o odpustenie niečoho negatívneho, lebo tento akt by bol duši pasívne vnútený. Skôr sa zdá byť potrebné, aby sa takýto úryvok evanjelia vnímal v súvislosti s vývojom a oslobodením sa od karmy.

Pravý úsudok nás bude zaujímať aj v najbližších týždňoch.

Prehlbujúce pramene:

Heinz Grill: Cvičenia pre dušu, šieste cvičenie duše, Pravý úsudok

Nový zákon, Evanjelium podľa Matúša 18, 21-35

Napísal Administrator | 06 Január 2022

Výhľad na rok 2022 – 5. časť

Originál uverejnený 2.januára 2022 na stránke Heinza Grilla

Po nemecky: https://heinz-grill.de/jahresausblick-2022-wirtschaftszusammenbruch-qualitat/

Po slovensky: čoskoro uverejníme, keď bude preklad hotový

Ekonomický kolaps a nové ideály kvality

Voľne hovorená prednáška, Arco, 31.12.2021

Hospodárske otázky paradoxne spravidla zaujímajú človeka ešte viac, než otázky zdravia, ktoré sa týkajú bezprostredne toho, ako sa telesne cíti. Moderná povaha však najmenej túži po tom takzvanom esenciálnom, po duchu, ktorý predstavuje trvalú realitu. V časoch núdze sa do popredia natíska existencializmus so všetkými svojimi inštinktami prežitia ako prílivová vlna so všetko pohlcujúcou mocou. Je dosť zvláštne, s ohľadom na budúcnosť, zaoberať sa hospodárskymi otázkami, lebo hospodárstvo by bolo skôr sekundárnym dejiskom, a preto sa duchovný svet až tak nezaujíma o túto oblasť. Ak sa opýtame anjela alebo spoznáme jeho spôsob vnímania, ako sa on stavia k hospodárstvu, istotne nedostaneme žiadnu svetskú odpoveď. Svet ako taký, či už kalkuluje správne alebo nesprávne, leží mimo kompetencie tých duchovných tvorivých síl, ktoré poskytujú ľuďom ochranu a orientáciu.

Keď človek študuje dobu korony, bude pre trochu dôkladnejšieho pozorovateľa veľmi zrejmé, že hospodárske záujmy hrajú mimoriadne veľkú úlohu. Jedinec dokonca zistí, že epidémia korony je veľmi dobrým prostriedkom na to, aby odviedla pozornosť od hospodárskych konfliktov a nedostatkov v administratíve, ako aj od nezrovnalostí, ktoré materializmus nepochybne musí so sebou prinášať. Dnes sa vopred plánuje, že keď otázky korony už nebudú dobre zaberať, predloží sa iný koncept. Tu si však niektorí politici nie sú istí, ako a aký koncept ľudstvu predložia. Existuje koncept A, koncept B a niekoľko ďalších. Kolaps zásobovania palivom a všeobecne nedostatok energií sú veľmi dobre vopred prekalkulované a môžu byť kedykoľvek vyvolané. Pripravuje sa aj ďalší vírus, ktorý však v momente plánovania nemožno dostatočne vierohodne preukázať. Okrem toho sú veľmi jasne načrtnuté provokácie, ktoré spúšťajú vojny a vnútorná občianska vojna medzi dvoma stranami už žije.

Napríklad existuje koncept, podľa ktoéo sa má občanom poskytovať základný príjem. Tento základný príjem mal byť nepodmieneným základným príjmom, ako bolo ľudstvu sľúbené. Nepodmienený základný príjem však nebude existovať, ale v súčasnosti sa ako koncept vypracováva podmienený základný príjem. Len ten, kto plní zákony a poslúcha úrady, dostane patričnú podporu. Ostatní, ktorí vzdorujú a nebudú plniť podmienky, budú z tohto základného príjmu vylúčení. Čínsky model so systémami bodovania, ktoré odmeňujú občana za poslušnosť alebo trestajú za neposlušnosť, však nebude fungovať kvôli rozdielom v mentalite medzi Východom a Západom a akýkoľvek pokus o jeho zavedenie spôsobí nové nešťastia s pomermi podobnými občianskej vojne.

Modely, o ktorých sa diskutuje za predstavami o demokracii, sú mimoriadne utopické a sú ako kalkulácia, ktorá nechce vyjsť a ani riadne nevyjde. Pravda je taká, že pod tlakom je štát, nie občania. V každom prípade je koronová epidémia akýmsi ospravedlnením pre ekonomický konflikt, prípadne pre všeobecnú neschopnosť samotnej ekonomiky. Napätie medzi bohatými a chudobnými je extrémne vysoké a je ako lano, ktoré je naťahované až do pretrhnutia. Zväčšovanie polarít je však taktikou súčasnej slabej politiky a zdá sa, že poteší tých, ktorí majú dostatočné psychopatické sklony.

Dvojtriedna spoločnosť je skutočne politicky naplánovaná a v žiadnom prípade to nie je produkt náhody. Poradcovia vlády a tí, ktorí sa podieľajú na výkone rozhodnutí, veľmi jasne vedia, že napätý vzťah medzi dvomi veľkými stranami je im v súčasnosti na prospech. Z tohto dôvodu by človek musel prijať pevný úmysel a povedať si: „Nenechám sa zahnať do polarity medzi očkovanými a neočkovanými, medzi lojálnymi a nelojálnymi a pod., ale pozerám sa na situáciu z hľadiska možností a kreativity a chcem vedieť komunikovať s každým, či už patrí k tej alebo onej strane." Tento postoj nevylučuje, že sa ľudia stretávajú v skupinách a plánujú projekty v alternatívnom a novom spoločenskom poriadku a vezmú ho do vlastných rúk, pretože sa nemusia uzatvárať pred komunikáciou.

Za zmienku stojí miera, akou sa človek dostáva do podradnej a bezmocnej pozície na základe nesprávnych úsudkov, nezdravej rebélie, skutočného presvedčenia o fanatických konšpiračných teóriách a jednostranného hodnotenia, ktoré vzniká len z osobných ublížení. Každé nesprávne hodnotenie zacláňa človeka a jeho okolie pred vyšším ideovým svetom ducha.

Duchovný svet každopádne nechce, aby hodnotenia vzplanuli emocionálnym a nekontrolovaným spôsobom. Ak sa niekto duchovne rozvíja, potom by za žiadnych okolností nemal so svojím úsudkom zaobchádzať príliš prelietavo, nekontrolovane a povrchne. Väčšina osôb, ktoré sa v tejto škole učili, na základe svojich nesolídnych úsudkov od tejto cesty odpadla. Povrchné, prípadne svojvoľné úsudky vytvárajú spätné naviazanie na vlastné závislosti, ktoré by koniec koncov mohli byť školením zvládnuté, ale ak nie, prerastú do nešťastia, ktoré nakoniec ľudí akoby nasaje a pohltí. Schopnosť tvoriť úsudok by bola v človeku zdravým Saturnom¹⁾ a ak je vyvinutá, dáva človeku „chrbtovú kosť" (morálku a odvahu) do osudových a dramatických dejov, do ktorých sa dostáva.

Problematika očkovania a všeobecná obsedantno-kompulzívna choroba v spoločnosti

Ak vo všeobecnosti odhliadneme od existencie dvojtriednej spoločnosti, stane sa veľmi jasné, že očkovanie predstavuje veľkú výzvu, pretože značne oslabuje psychiku a telesnosť. Mohli by sme sa opýtať, prečo je vlastne povinné očkovanie také masívne a prečo sa tak rozhodne chce presadiť až do úplného rozšírenia? Túto otázku si človek ako bežný občan musí položiť. Korona je ochorením dýchacieho systému, ktorému sa len ťažko dá čeliť očkovaním. Vo všeobecnosti, podľa duchovného pohľadu, na vyliečenie tejto choroby je potrebné, aby sa vedomie posilnilo a prevzalo kontrolu nad telom. Z ezoterického pohľadu je to 5. centrum, ktoré po novom začiatku a odpútaní rozvíja obrazné predstavy a postupuje k slobodnejšiemu, logickému a empatickému, svetlejšiemu a veľkorysejšiemu mysleniu. Toto by sa malo rozvíjať pri súčasných aktuálnych udalostiach, ale keďže je tu toho príliš málo, je tu veľa infekcií dýchacích ciest.

Povinné očkovanie nastupuje do určitej miery kompenzačne ako ochorenie nutkavej psychiky. Každý obraz choroby má určitú signatúru a dá sa priradiť k určitým orgánom. Korona je skutočne chorobou pľúc, ktorá však je obzvlášť podporovaná sugesciami a strachmi. Keďže jedinec do značnej miery psychicky podlieha vplyvom doby, čoraz viac stráca logické myslenie a úsudok. Nátlak, ktorý sa teraz rozvíja prostredníctvom pľúc, získava prevahu a v spoločnosti naberá kolektívny rozmer. Pľúca sú orgánom, ktorý sa rozvinie pri narodení a dychom pripútava človeka do pozemského života. Teraz, s epidémiou korony a so všetkými s tým spojenými obavami, je však ľudská existencia rozkolísaná a jednotlivec nemôže inak, než že v pľúcach, vo svojom prirodzenom dýchaní si vypestuje akúsi napätú situáciu a v dôsledku tohto stavu s nútením a plný strachov by chcel prechádzať životom. Obsedantno-kompulzívna choroba (choroba nutkavých predstáv) je v skutočnosti skrytým ochorením pľúc. Človek sa fixuje na fyzično, doslova sa vzpína vo svojom existencializme. Jeho dych je skutočne neslobodný, obsadený stovkami strachov, a tým rozvíja nátlak voči sebe samému a voči druhým.

Z týchto nutkaní si horlivá myseľ vytvára doslova reťazec pravidiel a nátlakových záťaží a týmto spôsobom do určitej miery kompenzuje svoje stratené vnímanie a miznúce myslenie. V ľudstve ešte nikdy nebolo toľko tlaku, ako dnes. Dych je zviazaný, namiesto toho, aby mohol prijímať trochu viac ten kozmický, jemný a kvalitatívne vysoko hodnotný, krásny, oživujúci a slobodne prístupný vzdušný živel. S takýmto zviazaným dychom sa myslenie napája na telo a nakoniec tak vytvára ďalšie úzkosti, takže človek už viac nedokáže uvoľnene hýbať svojím priestorom hrudníka, ako by to robil v prípade prirodzeného zdravia. Atmosféricky žijeme v stave dusenia sa a mali by sme opäť rozvinúť duševné teplo a skutočne pravé perspektívy. Pomocou rozvinutia srdca, centra srdca a pomocou rozvinutia 5. centra by sa mohli pľúca opäť vyliečiť.

Ak pozorujeme vykonané očkovania, vidíme, ako spôsobujú skutočný zásah do krvného systému s traumatizujúcim charakterom. Podľa toho, ako týmto človek prechádza, zareaguje buď ťažkými následkami, alebo z toho vyjde do určitej miery zdravým spôsobom. Úder na krvný systém traumatizujúcim spôsobom ostáva v pamäti telesných informácií. Možnosť opäť celkom prirodzene prekonať túto traumu znamená, že sa sily vedomia musia celkom nanovo vybudovať a z tejto nadriadenej práce dostane telo určitý nový základ, prebudovanie a organizáciu. Očkovanie sa dá zvládnuť pomocou školenia k novým perspektívam.

V zásade je s očkovaním spojený aspekt karmy. Predstavme si, že by človek dostal prudký úder do hlavy, takže určitý čas nie je pri zmysloch. Aký dlhý čas potrebuje, aby sa opäť normálne zaradil do života, kým opäť dokáže progresívne a aktívne myslieť? Potrebuje to určitý čas, ale ďalšia perspektíva nie je nemožná. Ak sa zamyslíme nad tým, že ľudia bývali kedysi oveľa tvrdší ako sú súčasní, potom si všimneme, že zraniteľnosť, traumatizáciu už dnes nie je možné tak ľahko prekonať zo sily substancie, z vlastnej sily. Napríklad sv. Pavla kameňovali, prežil a po týždni začal opäť kázať. Predstavme si tie pratvorivé sily, ktoré vtedy človek mal. Dnes už je takáto pratvorivá sila nepredstaviteľná a ani tu nie je. Človek trpí pod údermi opatrení a stráca sa v nekončiacom sebaopúšťaní.

V každom prípade očkovanie a zastašujúce správy s najrôznejšími klamstvami, zložitými presvedčovacími manévrami a zámermi zneschopnenia vedú k tomu, že človek odmrští svoj predchádzajúci potenciál a dostáva sa do stavu nepríčetnosti. Pripadá mu ťažké voľne sa pohybovať, slobodne vstúpiť do budúcnosti, do ďalšieho vývoja, pretože zažíva doslova osudové karmické vymrštenie späť. Nesmieme si myslieť, že by si politika nevšimla vážnu situáciu a nebola by v obraze, koľkým duševným chorobám a následkom sa darí pri tomto fyzickom strádaní. Politici a vedenie štátu majú dobrý postreh a dobré vedomosti. Preto je také ťažké pochopiť, že tieto závažné podmienky v spoločnosti nevnímajú ako vážne a kruté. Ochorenie pľúc neúprosne postupuje pri všetkých obmedzeniach.

Keď človek načúva svojmu vnútru a vžíva sa do svojich blížnych, spozoruje, ako si jedinec priamo želá, aby hospodársky a spoločenský systém skolaboval. Jednotlivec vlastne vôbec nechce, aby sa tento systém zachránil. Keď sa hlbšie započúvame do duší, s istotou zbadáme, že je tu určitý citový vnem rozpúšťania, vykúpenia, akoby sa niečo porozpadávalo. Človek nechce zachraňovať holé prežívanie, chce vlastne dokonca – ak to tak vyjadríme – v ľudstve objaviť sily Šivu, ktoré prinesú zmenu, zrútenie a možnú novú výstavbu. V nadchádzajúcich časoch už nebudú zaručené dodávateľské reťazce a tí, ktorí hromadia benzín alebo majetok, aj tak nebudú môcť uniknúť obsedantno-kompulzívnej chorobe.

V hospodárskom systéme sa zrodí kvalita

Duchovný svet spočíva v hlbokom a veľkom očakávaní a chcel by ľuďom odovzdať nový rozmer. Je v istom zmysle ako Slnko, ktoré stojí za vysokou horou a čaká na svoju Auroru. Keď sa hospodársky systém zrúti, akoby sa rozlúčil uplynulý deň, nastane noc a potom svitá nový deň. Hospodársky systém má veľmi dynamický význam, keď sa myslí v zmysle novej Aurory. Konkurenčné boje sa medzi firmami stále vyskytujú, a to mohutne aj pomocou peňazí. Človek v skutočnosti si zo svojej duše neželá konkurenciu, plané presadzovanie sa a túžbu po moci. Anjeli sa odvracajú od ľudí, ktorí hromadia a uctievajú bankovku len kvôli svojmu zabezpečeniu. Peniaze a moc sú ako dvaja bratia, ktorí majú k sebe blízko. Ak sa duchovného sveta v jeho tvorivej sile pýtame a potom študujeme ľudí ešte presnejšie podľa toho, čo by chceli dosiahnuť, prijať, cítiť, zažiť a ako by chceli myslieť budúcnosť v zmysle bratstva v ekonomickom systéme, zozbierame úplne úžasné skúsenosti. Drobný svit už žiari na horskom pásme, ktoré ešte zacláňa Slnko pred východom.

Dá sa povedať, že v budúcej ekonomike už nebude hrať rolu kvantita, ale treba zvýšiť kvalitu. Podnikanie by sa malo riadiť tým, že sa uprednostňuje kvalita a zmysel pre česť vo vzťahu k produktu alebo ponuke, a tým sa ľudia vychovávajú k tomu, čo je hodnotné a dosiahnu pekné úspechy.

Pred pár rokmi som povedal, že sa nemusíte nechať rušiť tým, keď mnoho osôb chodí na kurz jogy kvôli dobrej nálade a pocitom a vôbec nehľadajú riadne zaoberanie sa jogou. Túto tendenciu vidno všade zreteľne. Ak by bol niekto šikovný obchodník, rozvinul by jogu proti vypadávaniu vlasov a obliekol by to celé do peknej pohodovej scény, potom by mohol prilákať množstvo návštevníkov. Aký zisk by však mal on? V tomto zmysle kvantita neexistuje v duši ako hodnota, ale vo vnútri človeka na hodnote stúpa iba kvalita.

Pre budúcu ekonomickú činnosť kvalita celkom potichučky nadobúda prevahu, pretože kto priaznivo nastaví kvalitu - odbornú kvalitu, v oblasti ľudskej či vzdelávacej - alebo kto si vypestuje naozaj široký obzor v terapeutických otázkach a posunie sa kvalitatívne ďalej, bude vo všeobecnosti prirodzene lepšie hospodáriť. Bude k nemu pritekať to, čo pre svoju kvalitu života a pre zvýšené a rastúce žitie potrebuje. Úroveň energie vzhľadom na človeka sa zvyšuje týmto nahliadaním do nových možností podnikania, lebo získa to podstatné v zmysle telesného a duševného rastu a stratí všetko to, čo je aj tak iba balastom. Kvantita má menší význam než kvalita, ktorá môže byť vzkriesená medzi ľuďmi v duševnom a duchovnom zmysle skutočne šľachetného vývoja. V tomto zmysle je možné povedať, že človek sa stáva bohatším a živším, a dokáže sa znovu zrodiť v odvážnej vízii. To, čo sa vo svete javí ako bezútešné, musí úplne stroskotať, keď vstupuje nasledovná dimenzia v zmysle myšlienky vzkriesenia.

Keď dôjde na otázku kvality, jednotlivec vlastne v skutočnosti nevenuje pozornosť podnikaniu. Musí to pribrať ako podružnú otázku, ale nemusí si robiť starosti o existenciu. V duši vie, že kvalita, ktorú chce ľuďom ponúkať, má vysokú hodnotu, a preto je po nej dopyt. Je však nevyhnutné, aby sa dostatočne rozvíjala odborná spôsobilosť a citlivá vnímavosť človeka. Kto dokáže dobrú ideu pretvoriť na ideál, ako bolo povedané v prvej prednáške na úvod, neostane bez práce a bude do života prinášať znamenité kvality. Podnikanie a vložený ľudský zmysel sa v srdci jednotlivca zjednotia.

Pojem „cirkulárna ekonomika", kde sa jednotlivý podnik nachádza vo veľkom kolese celku, bude mať v budúcnosti zaiste veľmi veľký význam. Podnik nie je mysliteľný ako izolovaný, lebo by podľahol nebezpečenstvu izolovania sa vo svojej ambícii dosahovať zisk a stal by sa jednostranným. Ideálny podnik je vždy spojený s perspektívou pre celú svetovú ekonomiku až po krajiny tretieho sveta. Táto vízia je dnes blízka mnohým ekonomickým poradcom.

Otázka kvality, ktorá stojí pred kvantitou, musí byť myslená v súvislosti s ľudským duševno-duchovným dozrievaním. Výrobok potrebuje mať určitý osobný charakter a to, čo človek predáva vonkajšiemu svetu, musí sám sebe vnútorne odporúčať v zmysle ideálu. Odvážim sa povedať, že cvičenia duše, ktoré navonok učím, s celou svojou autoritou a autenticitou, nesiem v sebe ako kvalitu. Pekár nie je iba predavač, ale je alchymistom, ktorý necháva premeniť obilie na chlieb a táto kvalita sa opäť stáva jeho produktom. Podnikanie sa pre toho, kto by chcel ponúkať bohatú kvalitu a kto si vydobyl dostatočnú spôsobilosť, stáva prirodzeným úspechom. Ostáva energeticky stabilný, stratí nadváhu a dosiahne svoju zdravú pohybovú dynamiku.

Duchovný svet bude na tento druh podnikania, ak sa zrodí čo len ako drobný slnečný lúčik, odpovedať s veľkým záujmom. Kto tieto myšlienky posunie ďalej a pozdvihne ich na ideál, vytvorí svojimi akciami rovnováhu v celkovej svetovej situácii a dokonca obohatí tretí svet.

V blízkej dobe budú nasledovať ďalšie podrobnejšie výklady na túto tému.

Poznámka:

¹⁾ Každá planéta reprezentuje určité duševné schopnosti, ktoré jednotlivca podporujú na jeho ceste vývoja. Venuša napríklad otvára aktívnu a širokú schopnosť vytvárať vzťahy.