Podujatia s Heinzom Grillom

Meditácia 104 Tlačiť PDF

Napísal Administrator | 20 September 2021

Meditácia č. 104

18. september 2021

Meditačný obsah č. 104:

Meditácia o počúvaní vo vzťahu k objektívne platnému zmyslovému vnemu a rovnako aj k vyššiemu vnemu z nadzmyslového sveta, vedie k diferencovanému formovaniu poznania, ktoré predstavuje nevyhnutný liečebný prostriedok s možnosťou účinkovať z indivídua voči materialistickej dobe.

Dnes celkovo žijeme v kultúre informácií, kedy sme načúvanie v jeho význame už úplne stratili. Ak sa hovorí o prenesenom význame sluchu, niežeby ľudia dnes boli obzvlášť neposlušní, ba dokonca naopak, sú obzvlášť poddaní, poslušní, podriadení, a to z jednoduchého a paradoxného dôvodu, ako už bolo povedané, že počúvanie v jeho skutočnom význame stratili. V istom zmysle existuje duchovná hluchota, hoci proces počúvania ostáva fyziologicky neporušený. Inými slovami, dá sa tiež povedať, že pri prijímaní obsahu existuje určitý druh nedoslýchavosti, zatiaľ čo vonkajšie, materialistické „slovné bitky" zaznievajú hlasným hlukom.

Výsledok diferencovaného budovania poznania pomocou meditácie by vždy mal byť vnímateľný citom. Ak niekto napríklad povie, že človek je božie stvorenie, väčšinou vyslovuje túto múdrosť veľmi lapidárne, pretože pritom u neho neexistuje žiadne naozajstné poznanie v celom rozsahu vedomia. Človek by mohol jednoducho povedať „Všetci sme božskí" alebo „Svetové stvorenie sa zrodilo z Boha". Pojem Boh sa javí ako paušálny a príliš opotrebovaný. Musí byť k dispozícii pre všetky ideológie a pre nevysvetliteľné javy. Zaoberanie sa priebehom počúvania, napríklad tak, že skúmame, ako vonkajší vzduch s vibráciou prichádza na bubienok a ako vo vnútri, v pravdivej a hlbokej skutočnosti ďalej duchovne žije zmysel znenia alebo slova, vedie k poznatku, že v človeku sa neprestajne stretáva vonkajšia materiálna realita s určitou duchovnou dimenziou. Duchovná skutočnosť sa vo vnútornom uchu stáva opäť reálnou, hoci spočiatku ostáva nevedomá. Počúvanie sa môže stať počutím obsahu a dospieť na stupeň ducha. Oscilačný dej vo vnútornom uchu vstupuje do duchovnej beztiažovosti a každý jednotlivý človek prežíva svetovo-kozmické proporcie v zmysle duchovných intervalov, bez toho, žeby o tom vedel. Čím viac bude zmyslový proces sluchu riadený vedomejšie a objektívnejšie, tým ľahšie bude môcť človek tušiť éterickú sféru v znení a vo vibráciách hudby a slov. Duchovná a pozemská časť človeka sa preto stretávajú v zmyslovom procese počúvania.

Ako príprava pre nasledujúcu meditáciu poslúži jedno cvičenie duše. Zaoberanie sa pojmami vedie k živšej sfére vzťahov a k bohatému vnútornému životu. Súčasne tým, že sa jednotlivec zaoberá napríklad dobre zvoleným podstatným menom, môže ho čo najlepšie naplniť ideálom, ktorý je možné si predstaviť. Môže rozvinúť kreativitu.

Ako príklad poslúži dnes, žiaľ, veľmi často zneužívaný pojem solidarita. Podobne ako je opísané štvrté z desiatich cvičení duše predložených v knihe „Cvičenia pre dušu", zapíše si ašpirant slovo solidarita na list papiera alebo na tabuľu také, aké je. Teraz môže toto dobre známe a mnoho používané slovo rozpracovať v jednotlivých krokoch v presnom pozorovaní a úvahách podľa možných a známych významov. Po určitej námahe zaoberania sa cvičiaci zbadá, ako práve takéto pojmy, ktoré pôvodne v sebe nesú ideál ľudskej kultúry, bývajú často zneužívané a odcudzené svojmu ideálu. Občas dokonca získajú opak pozitívneho zmyslu, keď sú zneužívaním zvrátené.

Druhý pracovný postup spočíva v rozpracovaní pojmu s nadviazaním blízkeho vzťahu k nemu a v dôkladnom vyskúmaní možností a rizík, ktoré v ňom môžu spočívať. Spravidla cvičiaci odhalí veľké rozpätie, ktoré sa nachádza v jednotlivom slove ako obsahová možnosť. V stredoveku sa vo filozofických sporoch mnoho diskutovalo o univerzáliách. Diskutovalo sa o otázke, či pojem stojí na počiatku ako idea, alebo pomenovanie vznikne až po tom, ako bola uskutočnená skúsenosť alebo vnímaný zmyslový jav. Na tejto úrovni sa cvičiaci, pri zaoberaní sa so slovom solidarita, môže pýtať, ako pri vzniku podstatného mena prebiehajú zákony vývoja.

Tretia a veľmi odvážna vízia vznikne, keď cvičiaci využije všetky svoje činorodé tvorivé sily a k slovu solidarita vymodeluje tú najideálnejšiu mysliteľnú predstavu. S daným slovom neprijíma iba všeobecne platnú predstavu, ale naplní ho obsahovo ideálnou víziou. Týmto tretím pracovným krokom sa jedinec stáva samotnou kreativitou životných síl, teda kreativitou tvoriacou éterické sily. Nespôsobuje odcudzenie danej univerzálie, ale napĺňa ju, povyšuje ju a objavuje nové možnosti s rozsiahlymi perspektívami do budúcnosti. Pripája k slovu univerzálnu nosnú duševnú a duchovnú substanciu, ktorá môže byť darom pre nastávajúci ideál vývoja ľudstva.

Cieľom meditácie vo všeobecnosti je, aby boli vytvorené éterické sily pomocou bezprostrednej tvorivej činnosti. Cvičenie duše je preto neoddeliteľné od meditačnej činnosti.

Ďalšie zdroje:

1. Otto Albrecht Isbert, Koncentrácia a tvorivé myslenie, s.78

„Vo všeobecnosti sme vzťah k sile slova stratili. Poznáme iba slová ako súčasť reči, ktoré slúžia na porozumenie, ale nič kulticko-svätého v sebe nemajú. A tak sa musíme najskôr opäť naučiť nechať v sebe rozozvučať slovo a načúvať mu.

... Ak rozmýšľame úplne o reči biblie, o slovách evanjelií, aj o slovách najjednoduchších denných modlitieb, tak miera splytčenia výpovedí, aj u samotných vysoko vzdelaných a nábožných ľudí je desivá. Človek už nemá odvahu správne rozprávať, nemá odvahu k zvučnej plnosti slova, lebo sa bojí plytkého pátosu. Preto nový vzťah k slovu a k cvičeniu sa začína opakovaním, pokiaľ možno rytmickým vyslovovaním krátkych skupín slov, či už básní, alebo slov z biblie, ktoré budú pestované a s ktorými človek bude spoločne rásť – zo znenia, tak, že slovo bude v priestore stáť ..."

2. Adolf Faller, Telo človeka, s. 649:

„Tóny alebo zvuky sú vyvolané pravidelne sa opakujúcimi periodickými oscilačnými procesmi s určitou frekvenciou a intenzitou. – Naproti tomu šumy sú charakteristické neperiodickými nepravidelnými zvukovými javmi."

3. Heinz Grill, Cvičenia pre dušu:

s. 78, 3. cvičenie duše: Práca so slovom a výstavba éterických síl
s. 88, 4. cvičenie duše: Priblíženie sa k energetickej, duševnej a duchovnej substancii pojmov

4. O spore o univerzálie viď: Ludwig Meindl, Človek na rázcestí, Stephan Wunderlich Verlag

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 102, 103 - počúvanie a zvukový éter Tlačiť PDF

Napísal Administrator | 10 September 2021

Meditácia 102, 103

4. septembra 2021

Meditačný obsah č. 102:

„V počúvaní ľudská duša prežíva svetový éter. S každým zvukovým záchvevom a znením slova prichádza na bubienok vibrácia vzduchu a výsledok tohto dobre koordinovaného procesu oscilácie vstúpi na najkratší okamih do beztiažového priestoru. Vo vnútornom uchu sa zvuk zbavuje pozemského sveta a stáva sa dimenziou múdrosti s duchovnými proporciami. Zvuk vibruje ako číslo, ktoré má proporciu, ktorá duchovne nastavuje intervaly a v strednom uchu sa opäť stáva nanovo istým druhom prapôvodného, svetovo-kozmického čísla." 1

Doterajšia meditácia o slove počutie sa dá teraz rozšíreným spôsobom myslieť v podobe týchto viet. Treba sa ich naučiť naspamäť a počas týždňa ich viackrát zobrať do koncentrácie.

Zaujímavé je, že človek rovnako počuje všetky tie nemožné, zmätené a hlučné tóny, vrčanie, praskanie a rovnako aj diskusie poprepletané jednu cez druhú, aj svoj vnútorný život a to nie iba polovičným vedomím, ale ostáva tým veľmi zaťažený až do hĺbky nevedomia a tráviaceho systému. Nervový systém a systém látkovej výmeny musia tieto preťaženia a nezrovnalosti, až po klamstvá, spracovať a uniesť.

Pracovné kroky meditácie tvoria plne vedomú aktivitu, ktorá popri regenerácii nervového systému vytvára aj nové éterické sily a zdravým spôsobom posilňuje obranné sily proti týmto neprestajne pôsobiacim cudzím vplyvom. Človek by mal zdravý zvuk vytvárať zo svojej vlastnej osobnosti.

Ďalšie zdroje:

1. Etymologické aspekty slova počúvať:

Indogermánsky kmeň *keu obsahuje zmyslové vnímanie v jeho celistvosti a znamená jednak „voči niečomu byť pozorný, pozorovať, vidieť", ako aj „počuť, cítiť, badať".

Sanskritské sloveso śru znamená „načúvať" podaniam ústnej tradície, zodpovedajúc synonymu „učiť sa", ako aj „poslúchať" a „dbať" na niečo.

Nemecké počúvať s významom „vnímať, preberať uchom" k tomu neskôr pribralo význam „zámerne počúvať" a „poslúchať". 2

Talianske udire sa vracia k indogermánskemu slovnému kmeňu *au- alebo *av-, s významom „byť zameraný, byť naklonený" (čo obrazne pripomína bdelé nastavené uši u mnohých cicavcov). K slovesu udire používené synonymum ascoltare znamená „pozorné počúvanie". 3

2. Egyptská literatúra - knihy múdrostí, asi od 2100 pred Kristom; 11.-12. dynastia:

„Načúvanie je plodné pre syna, ktorý načúval, pretože načúvanie vstupuje do toho, kto načúval a z niekoho, kto načúval sa stáva ten, komu sa načúva."

V biblických knihách múdrostí nie je orgánom počúvania iba samotné ucho, ale – v súlade a v závislosti aj na výpovediach egyptskej múdrosti – srdce, centrálny orgán myslenia človeka. 4

3. Rudolf Steiner, Bytosť muzikálnosti, s 122:

„Ucho je vlastne tým orgánom, ktorý nám tón žijúci vo vzduchu odráža, vrhá späť, ale tak, že vzdušný živel je vylúčený, a potom tón, ktorý ním počujeme, žije v éterickom elemente. Teda ucho je tu na to, aby, keď sa tak môžem vyjadriť, prekonalo zvučanie tónu vo vzduchu a vrátilo nám čistý éterický zážitok tónu späť do nášho vnútra. Je to reflexný aparát pre vnímanie tónu citom."

4. Heinz Grill, výňatok z neuverejnenej prednášky „Praktické možnosti rozvinutia poznania":

Načúvanie sa v ásane vytvorí tým, že žiak počas statickej polohy tela dospeje do úplného pokoja, v každej fáze ostane bez pohybu a pritom udrží vedomie bdelé a pozorujúce. Touto bdelosťou môže celkom jemne zažiť éterický a pokojný bytostný element v tele a súčasne dospieť k rozlišovaniu nepokojných astrálnych faktorov. V pokoji ásany si teda študent vytvára rozlišujúce vnímanie toho, čo má viac od ásany oddeliť a čo v ňom spočíva ako životná sila a najjemnejšia, najsubtílnejšia tvorivá energia. Avšak žiak neostane iba pri tomto cvičení, ktoré vedie k prvému členeniu svojich vlastných vnútrotelesných pocitov, ale sa musí učiť koncentrovane sa zaoberať obsahom imaginácie. Imaginácia môže mať charakter vyššieho, jemnejšieho a náročnejšieho obsahu, alebo viac telesného, takmer až skoro vnímateľného obsahu. Pre cvičenie ásan a pre rozvinutie správne vnímajúceho počúvania v zmysle šiesteho energetického centra je dôležité, aby si žiak vybral naozaj zodpovedajúci, vhodný a použiteľný obsah."

Poznámky

1 Túto meditáciu vyvinul autor.

2 https://www.dwds.de/wb/hören

3 https://www.etimo.it/?term=udire

4 http://www.bibelwissenschaft.de/stichwort/21406/

11. september 2021

Meditačný obsah č. 103:

Meditačný obsah ostáva ešte raz rovnaký aj pre nasledujúci týždeň:

„V počúvaní ľudská duša prežíva svetový éter. S každým zvukovým záchvevom a znením slova prichádza na bubienok vibrácia vzduchu a výsledok tohto dobre koordinovaného procesu oscilácie vstúpi na najkratší okamih do beztiažového priestoru. Vo vnútornom uchu sa zvuk zbavuje pozemského sveta a stáva sa dimenziou múdrosti s duchovnými proporciami. Zvuk vibruje ako číslo, ktoré má proporciu, ktorá duchovne nastavuje intervaly a v strednom uchu sa opäť stáva nanovo istým druhom prapôvodného, svetovo-kozmického čísla."

Ak človek vedie tento meditačný obsah skutočne a vytrvalo do koncentrovaného pozorovania, vznikne pocit slobody a šíravy, ktorý zodpovedá tepelnému a svetelnému éteru. Obsah je veľmi intenzívny a cvičiaci zbadá, ako sa nad jeho hlavou otvára istý druh novej sféry.

Zásadne však každý zvuk a každé slovo pôsobí nielen na okolitú atmosféru, ale pokračuje až do hĺbky tela, až dovnútra krvného obehu, do lymfy a do orgánov látkovej výmeny. Znením vzniká účinok na takzvaný chemický éter, ktorý Rudolf Steiner označil aj ako číselný éter. Presne vymeraný éterický pohyb, ktorý je možné chápať ako číslo, pôsobí z pólu zmyslov nadol k orgánom.

V princípe všetky nepokojné hlukové podmienky a nerytmické zvuky, všetky tie chaotické reči a množstvo umelých zvukov vychádzajúcich zo strojov, zaťažuje nervový systém, ktorý zase ďalej vysiela svoje impulzy do metabolizmu. Zvuk motora jednotlivého auta je stále ešte menej stresujúci, než spleť zvukov mnohých strojov.

Skutočné počúvanie je citlivý dej. Vyžaduje si vedomie a vnímavosť. Pri vedomom počúvaní musí takzvaný motorický nervový systém mlčať. Podobne sa javí aj proces koncentrácie, ktorý je na jednej strane aktívne nasmerovaný k obsahu myšlienky, ale zároveň predpokladá aj citlivé pozorovanie obsahu. Rozvoj citlivých nervov sa najlepšie uskutoční prostredníctvom vhodných predmetov koncentrácie a trvalého vzťahu s nimi.

Ľudia často hovoria o zvláštnej otvorenosti pre istý druh duchovnej skutočnosti alebo tiež pre slová druhých. V zásade musí mať jednotlivec ochotu a dobrú vôľu rozvíjať sa, nesmie však urobiť chybu, že sa bez obsahu koncentrácie a jasných myšlienok otvorí nejakej neznámej vonkajšej realite. Vďaka otvorenosti bez myšlienky sa zvyšuje zraniteľnosť, zatiaľ čo stabilita prináša prospech z hľadiska duševného a fyzického zdravia, ak je koncentrácia vytvorená konkrétnym a vedomým spôsobom.

Treba dbať na tento rozdiel a učiť sa vážiť si nadviazanie konkrétneho vzťahu k myšlienke pomocou koncentrácie alebo pozorovania. Súčasne sa vyhýbajte bezmyšlienkovitému otvoreniu sa voči prírode, ľuďom alebo voči prevzatej a nepomenovanej predstave o Bohu.

Skutočné éterické pôsobenie, ktoré sa citlivým spôsobom sprvoti prejavuje teplom a svetlom, vzniká prostredníctvom vedome udržiavanej koncentrácie na objekt, pri súčasnom pokojnom nadhľade a uvoľnenosti tela.

Ďalšie uvedené zdroje:

1) Muzikosofia, Gebhard von Gütlingen (www.musicosophia.org)

Vedomé počúvanie hudby dovoľuje poslucháčovi vniknúť do tajomstiev kompozície.

Pozri aj knihu Huberta Pausingera „Resonantes Musikhören".

2) Heinz Grill, Bytostné tajomstvo duše, kap.: Priebeh koncentrácie v súvislosti s chemickým éterom", s. 302

„Tým však, že jednotlivec udržiava myšlienku v koncentrácii, mení sa celkové jemnejšie cítenie v látkovej výmene. V spodnej časti tela a dokonca v bunkách sa vodný živel začína uzmierovať so zemou a s hmotou. Tento proces zmierovania je možné označiť ako čistenie vonkajšej sféry a ako začínajúce formotvorné zvnútornenie toho, čo sa deje vo vonkajšku, teda slobodne od telesnosti. Éterické telo so svojou činnosťou koordinácie a akumulácie tak pracuje v rozmedzí dvoch pólov. Udržiava schopnosť koncentrácie v myšlienke prostredníctvom vedomej časti, ktorá je vedená z Ja, a súčasne zvnútorňuje kontúry, pohyb a formu tejto myšlienky priamo až do vnútra metabolických oblastí. ..."

Výrazom procesu, ktorým človek spozná,
čo sa deje vo vnútri ucha,
ako pôsobí zvukový éter a čo to je,
môže byť napríklad ásana korytnačka (kurmásana).
Narajana

 

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Ktorá dimenzia má v dnešnej dobe trvalú existenciu? Tlačiť PDF

Napísal Administrator | 01 September 2021

Ktorá dimenzia má v dnešnej dobe trvalú existenciu?

uverejnené na stránke Heinza Grilla na https://heinz-grill.de/geistige-heimat-gegen-lugen/

dňa 30. augusta 2021

Pominuteľnosť vo vzťahu k nepominuteľným hodnotám

Ak sa chce ľudské vedomie postaviť proti mnohým manipuláciám a sugesciám politiky, hospodárskeho a sociálneho života a nahradiť nesprávne fakty správnymi, rozdrobí sa vo svojej integrite. S bojovnými slovami, demonštráciami a rebéliami proti takzvanému zlu alebo proti príšernému neustále rastúcemu mamonu doby, zdá sa, že žiadne organizované povstanie, nech by bolo akokoľvek dobre premyslené, nevyrástlo. Klamstvo ovláda svet ako nejaká mocná nadriadená obežnica a ako umelá inteligencia už vedie jednotlivé mysle. V tejto rozbitej kultúrnej situácii si musíme položiť otázku, kde spočíva skutočná hodnota ľudstva, ktorá má trvalú povahu.

Keď človek pozorne nasmeruje pozorovanie k duševnej štruktúre nemecky mysliacej mentality, nevyhnutne iste pocíti, že tak ako v dejinách prostredníctvom minulosti, tak aj v dôsledku prítomných okolností s koronovými opatreniami, prežíva akoby vnútorné bezdomovectvo. Zatiaľ čo talianska povaha sa viac prežíva v kompenzáciách so sklonmi k rodinným pocitom a voči kríze doby sa stavia vyčkávajúco, nemecká mentalita sa pokúša riešiť problémy veľmi silne zjavným polarizujúcim spôsobom. Nebezpečenstvo rozštiepovania a vyčerpania sa v zaujímaní pozícií a protipozícií je však nedozerné. V konkrétnom vedomí chýba vízia tej dimenzie, ktorá by mohla povstať ako nová ušľachtilá kultúra.

Ak sa chce človek postaviť proti veľkému klamstvu, tak vedomie potrebuje vynikajúci a vypracovaný duchovný potenciál. Čo alebo aká dimenzia žije v skutočnom duchovnom potenciáli pôsobiacom cez človeka? Táto otázka si vyžaduje konkrétnu víziu, myslenú až do detailov. Ak sa presnejšie pozrieme, neexistuje ešte skutočná predstava, aká by mohla byť budúcnosť s jej hodnotami a aj s prejavmi týchto hodnôt, ako by mohli byť nimi pretvorené vzťahy a prejavená ich krása.

Kroky uskutočňovania v západnej a východnej filozofii

Duchovný svet v prvom rade pozostáva z ideí. Každá idea, ktorú ľudské vedomie dokáže myslieť a vnímať, je ako nebeská hviezda, a preto neprejaveným spôsobom čnie nad hlavou človeka. Platón označoval tento svet ideí ako skutočnú realitu, zatiaľ čo realitu pozemských javov nazýval jej tieňom. Pre tohto veľkého filozofa bol duch realitou a svet hodnotil iba ako jeho čistý odlesk.

V indickej filozofii sa duchovná skutočnosť nazýva pojmom brahman. Reprezentuje archetypálne obrazy celého svetového stvorenia a dá sa vnímať ako nadradené more ideí a myšlienok. Na rozdiel od tohto čistého sveta brahman, ktorý predstavuje vysokú a nedotknutú myšlienkovú skutočnosť, existuje takzvaná prakriti maja, s jej prírodnými pohybmi a viditeľnými formami javov. Maja je známe slovo pre takzvanú ilúziu. Indická filozofia označuje zmyslový svet za pomíňajúcu skutočnosť a kto v nej hľadá životné naplnenie a istoty, podlieha ilúzii. K tomuto svetu zmyslov sa priraďujú všetky emócie, sebecké úmysly, či nedokonalé obyčaje života. Dokonca aj optimistické a pesimistické životné názory, ktoré zodpovedajú reakciám mienky a nálad, sú veľmi pominuteľnými a relatívnymi javmi.

Archetypálny svet myšlienok, ktorý sa označuje pojmom brahman a ktorý Platón nazýval reálnym svetom ideí, sa chce živo prejavovať nad človekom, ktorý je nadaný duchovnými schopnosťami. Ak by svet ideí ostal iba akousi nadriadenou dimenziou bez reálneho dotyku a spojenia s ľudskou dušou, význam oprávnenosti existencie celého bytia by bol spochybnený. Z tohto dôvodu musí vývoj viesť od ideí k ideálom a k ich praktickému začleneniu do života. Ľudská myseľ chce najvyššie ideály podľa ich vnútorného duchovného určenia manifestovať do pozemského života.

Indická filozofia na tejto ceste, na ktorej idea dospeje k ideálu a k jeho úplnému uskutočneniu, pomenúva tri etapy. Prvá sa nazýva manas a znamená, že človek široko a jemnocitne myslí ideu s jej obsahovou predstavou a vytvára krásnu svetlú atmosféru s príťažlivým charakterom. Ten, kto sa priblíži k dimenzii manas, zažije obsahovo bohaté myšlienky, ktoré sú spojené s univerzálnou skutočnosťou a ktoré teraz hýbu jeho vedomím a napĺňajú ho. Stav vnímania z manas je pohyblivý, široký, obsahovo bohatý, slobodný s citlivou jasnovidnosťou prvého stupňa. Prvá dočasne trvalá dimenzia žije vo forme vedomia manas. V súčasnom intelektualistickom období informácií sa vyskytuje naozaj veľmi zriedkavo.

Druhý stupeň, ktorý je možné na tejto ceste dosiahnuť, tvorí takzvané buddhi, ktoré predstavuje vystupňovanie predchádzajúceho manasu. Obsahovo bohaté myšlienky teraz vzplanú v duši človeka na jemnocitné a súvisiace citové vnemy. Idey, ktoré prináležia univerzálnosti a ktoré reprezentujú realitu brahman, teraz tvoria citovú pokladnicu vo svete citov človeka. Jedinec sa teraz prežíva hlboko vo vnútri ako preniknutý univerzálnosťou myšlienkového obsahu. Vyššia skutočnosť a múdrosť prostredníctvom buddhi s jeho senzitívnym citovým životom zaberá individuálny stred. Keď sa človek dlhší čas cvičí meditáciami a koncentráciou na vyššie ideály a študuje ich až do hlbokého sveta pocitov, získa mocný stred a presvedčivú silu vo svojej duši. Univerzálnu hodnotu dokáže uskutočniť až do svojej duše, a tým v dobe zaplavenej klamstvami a sugesciami už nie je viac odvádzaný od svojej cesty. Vo svojej duši reprezentuje budúcu dimenziu krásy a schopnosti lásky. Buddhi je individuálna časť duše, ktorá sa dokáže k svetu vyjadriť slobodne od polarít.

Tretí stupeň, ktorý označujeme ako atman, tvorí najvyššie dosiahnuteľné uskutočnenie. Myšlienka, ktorá raz bola ideou, sa stáva silou jasnovidnosti, potom silou duše a nakoniec bezprostrednou osobnostnou štruktúrou a identitou. Najvyššia múdrosť sveta ideí prúdi prostredníctvom duchovného videnia a vnímania až do citov človeka. Stáva sa časťou týchto pocitov a nakoniec sa stáva bezprostredným základom vôle. Keď filozof Šankara povedal, že atman sa rovná brahman, vyslovil veľkú pravdu. Človek, ktorý sa učí nejakú vysokú ideu myslieť až k skutočnému ideálu, následne ďalej ho pomocou cvičení koncentrácie a meditácie premení na senzitívne vnútorné pocity a tie nakoniec realizuje až do osobnej autenticity, prežíva dokonalú časť univerzálnej pravdy. Vo svojej individualite reprezentuje najvyššiu dimenziu ducha. On sám je nositeľom ducha a slovami a činmi vyžaruje veľkú silu.

Mahatma Gandhi, takzvaná „Veľká duša Indie", bol príkladom, ako sa idea ahimsa – nenásilie stala dokonalou identitou a autenticitou osobnosti. Vďaka tomu mohol svojím pôsobením vniesť ahimsu do politiky.

Filozof Hegel zaviedol tým najvýraznejším spôsobom do filozofie prednosť jasného sveta myšlienok ako najcentrálnejšieho stredu ducha a Joseph Beuys ideu sociálnej plastiky do umenia. Mnoho veľkých ľudí sa mohlo ocitnúť v ideovej sile ducha a preniesť svoje idey až do pozemského sveta. Vyjadrovali časť prvotného duchovného sveta brahman v súčasnom sociálnom živote.

Avšak v oblasti vôle existujú sklony k nedorozumeniam, lebo v nej žijú pudy a vášne. Nie nadarmo Rudolf Steiner napísal, že čistý vôľový život by deštruktívne rozpustil svet.1) Rovnako aj indická filozofia všeobecne priraďuje sily vôle, ktoré nie sú preniknuté duchom, silám Šivu a myšlienkové tvorivé sily, ktoré sa raz majú stať prirodzenosťou vôle, Narajanovi. Šiva je bohom ničenia a Narajana bohom zachovávania. Tým, že sa univerzálna myšlienka sformuje až do základov vôle, svet sa zachováva.

Jedinec dnes potrebuje kompetentný návod, ako môže idey myslením premieňať na ideály a ako sa ich nakoniec má naučiť dôkladným spôsobom vypracovať až do sociálneho života. Cesta, ako myslieť vysoké a najlepšie idey, ktoré už existujú v duchovnom svete, potom ich viesť do reality cítenia a nakoniec ich spraviť vlastnou osobnou autenticitou, dáva svetu nový dych. Už uskutočnením manasu získajú ľudia liečivú perspektívu a klamstvá sa viac nedajú dlho udržať. Posilnením buddhi v človeku žiari už tak vysoká sila na vonkajší svet, že sa môže premeniť celá dedina a príroda, aj počasie bude pozitívne ovplyvnené. Ak sa však v človeku brahman stane átmanom, vzniknú celkom nové kultúrne prístupy, ktoré dokážu negatívne sily klamstiev premeniť na pozitívne motívy. Vo svete bude môcť vzniknúť nový základ konkrétnych ideálov. Uskutočnenie vysokých a najvyšších múdrostí až do úplnej autenticity osobnosti spôsobí znovuzrodenie novej kultúry. Klamstvo vo svete sa definitívne stane majou, ilúziou. V najlepšom prípade je stále ešte slúžkou pre transfiguráciu vzkrieseného duševného potenciálu. Ale kde žije tento duševný potenciál? Existuje skutočne vo víziách dostatočného počtu ľudí?

Praktické hľadiská na uskutočnenie duchovného obsahu v zmysle manas, buddhi a átman

Múdry Šri Aurobindo vymenoval štyri veľké kritériá (poznávacie znaky), ktoré sú potrebné, aby bol vpracovaný takzvaný supramental, teda vyššia múdrosť, ktorá doteraz ešte nebola do človeka vložená. A to:

1. Vhodné duchovné písomnosti

2. Učiteľ, ktorý je autentický

3. Disciplína a výdrž

4. Správne rátanie s časom

Ten, kto by svoju dušu chcel viesť pomocou spirituálnych obsahov k univerzálnej dimenzii, musí sa rozhodnúť pre dostatočne platný a primeraný spirituálny obsah. Po tom, ako v sebe rázne vykoná toto rozhodnutie, najlepšie, ak sa obráti na učiteľa, ktorý má dostatočné základy spirituálnych schopností a dokáže robiť korektúry, podávať podnety, či reflexie. Ašpirant by mal vstúpiť do úprimného a pevného pracovného spojenectva s učiteľom. Učiteľa, ako aj učiaceho sa, by mal viesť rovnaký cieľ. Vo vzájomných výmenách sa idey rozvíjajú na ideály a tie zas na praktické nepolaritné vyžarovanie.

S rozhodnutím viesť ideu až do sociálnych schopností a praktických dôsledkov si cvičiaci celkom prirodzene uloží samostatné štúdium, ako aj štúdium vhodných, obsahovo odborných písomností. Spirituálnu literatúru však nečíta kvôli obsahu informácií, ako je to, bohužiaľ, časté v materialistickej dobe, číta ju skôr kvôli súvislostiam, a aby slová spoznal hlbokým spôsobom. Múdre slová musia byť prístupné duši cvičiaceho živo, ako odborné znalosti.

Nezávisle na dovolenke alebo na materiálnych povinnostiach by mal byť každý deň využitý na nepolaritné spirituálne obsahy. V strede života ašpiranta stojí snaha o najlepší pokrok. Semienka, ktoré sa pomalinky rozvinú k poznaniu ako prvé klíčky, musia byť každý deň nanovo zavlažované. Príliš veľa, ako aj príliš málo vody im uškodí. Disciplína, ktorú cvičiaci zavedie, spravidla vytryskne z prirodzenej potreby duševne-duchovne sa vyvíjať, čo sa prejaví v konkrétnom obsahovom posilnení. Ak však cvičiaci stratí radosť alebo prirodzenú ambíciu dôsledne uskutočňovať idey, ktoré by chceli dozrieť do obsiahleho ideálu, musí sa sám seba opýtať, či nesleduje iba ilúziu naviazania, alebo či skutočne ostane verný sebe samému a svojmu rozhodnutiu. Spravidla sú to mnohé väzby na svet a na symbiotické predstavy s inými ľuďmi, ktoré cvičiaceho oberajú o výdrž na spirituálnej ceste.

Na rozvinutie nepolarizujúcich a posilňujúcich duševných obsahov, ktoré budú stabilizovať vlastnú silu seba, a tiež aj navonok obohacovať všetky pomery vo vzťahoch, potrebuje cvičiaci nejaký čas. Priviesť ideu do stupňa manas sa dá v časovom úseku niekoľkých týždňov. Ak by vývoj trval roky, znamenalo by to väčšinou málo rozhodnosti a disciplína by ostávala ako prianie. Uskutočnenie vysokej idey až ku schopnosti pôsobiť ako spoločenská a až do hĺbky citového potenciálu, až do takzvaného buddhi, trvá väčšinou dva až tri mesiace; uskutočnenie obsahu až do átmanu, väčšinou jeden až tri roky.

Uskutočnenie vysokej idey k ideálu v zásade vedie vždy k posilneniu vlastnej sily osobnosti, k lepšiemu zdraviu a ku krásnemu výzoru. Toto obsahové duševné obohatenie cvičiaceho vyžaruje mimoriadne povznášajúco a pozitívne na okolitých ľudí, ktorí potom upúšťajú od niektorých negatívnych javov a kompenzácií a tiež sa začínajú snažiť o významný zmysel života. Zvláštne a neznáme na tomto uskutočňovaní však je to, že sféra pôsobenia tejto aktivity neostáva iba v rámci viditeľných pozemských pomerov a vzťahov, ale okrem toho vyžaruje do kozmu a do duchovného sveta. Odtiaľ sa vracajú nečakané a nové silové toky späť na svet a niektoré klamstvá sa už nedajú zastrieť. V každom prípade dochádza k náhlym zmenám od udalostí zaťažených osudom k ohromujúcim, morálne priaznivým a estetickým formám prejavov.

Bez duchovného vývoja človeka by nemohla vzniknúť žiadna premena a žiaden skutočný kultúrny pokrok v bytí sveta. 2) 3) 4) 5) 6) 7) 8)

Poznámky

1) „Rovnako svojou vôľou úplne súvisíme so silami zániku našej zemskej planéty. A keby sme, ako ľudia prítomnosti, nemali nič iné, než sily vôle, bola by naša Zem nami ľuďmi, ľudstvom odsúdená k tomu, aby bola jednoducho zničená. Potom by sme museli hľadieť zoči voči budúcnosti Zeme, ktorá by skutočne neposkytovala veľmi povznášajúci obraz a ktorá by spočívala v tom, že by sa Zem postupne rozpúšťala a bola by rozptýlená do vesmíru. Takto sme stvorení vzhľadom na ten jeden pól."

Rudolf Steiner, GA 191 S. 232 Soziales Verständnis aus geisteswissenschaftlicher Erkenntnis

2) Jedným príkladom pre zvolený obsah by mohla byť čakra. Cvičiaci sa rozhodne pre úplné rozvinutie centra srdca. K tomu autor odporúča štúdium jeho knihy Bytostné tajomstvo duše, ako aj knihu Rudolfa Steinera Poznávanie vyšších svetov. Ako duševný obsah si zvolí vlastnosti, ktoré sú priradené srdcovému centru a disciplinivane pracuje, až kým ich neuskutoční ako samostatné hodnoty v duši.

3) Bhagavad Gíta, kap. II, v. 72:

eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām antakāle 'pi brahma nirvāṇam ṛcchati

preklad (v meditačnom liste č.100):

"Toto je sídlo Brahman, ó Ardžuna. Kto ho dosiahne, už nepodlieha klamu.
V ňom pevne usadená, až do konca života, duša vstupuje do Brahmanu."

4) Rozdiel medzi prianím, ktoré ostáva nekonkrétne, a medzi dobre mysleným duševným obsahom je viditeľný vo videu: Dialogfähigkeit im sozialen Prozess, Seminar mit Heinz Grill und Axel Kindermann, Teil 1 „Inhalt" - https://www.youtube.com/watch?v=anCkE_BQ3Jc

5) Ľudia často hovoria o tom, že sa venujú nejakému obsahu, lebo pestujú šport alebo majú nejakú záľubu, ako napríklad lásku k zvieratám. Avšak vonkajšie formy sa nesmú zamieňať s duševným obsahom. Trvalé hodnoty sa rozvinú, keď cvičiaci číta spirituálne texty a celou silou sa rozhodne pre cieľ uskutočniť tieto možnosti.

6) Obsah sa nesmie zameniť za mienku. Ak napríklad ašpirant pomocou štúdia a skúseností spoznal, ako pôsobia zákony éterického tela vzhľadom na zákonitosti fyzického tela, ako trvalú hodnotu zažije určitý druh slobody od tela, ktorú bude vyžarovať voči sebe, ako aj voči ostatným ľuďom.

7) Niekto by mohol namietať, že tieto výklady sú istým druhom úletu od ťaživej reality prítomnosti a mohol by tvrdiť, že proti nespravodlivosti doby sa musí bojovať s odporom. Odpor ako aj klamstvá doby sú ilúziou. Pokiaľ sa v duši jednotlivca nezrodí žiadna trvalá hodnota, boje vo vonkajšom svete sa javia ako nezmyselné.

8) Sféra pôsobenia ľudskej duše sa vždy rozprestiera na okolitých ľudí. Ak je veľmi pozitívna, vzbudí duchovný vývoj. Ak je však veľmi negatívna, bude špica trojuholníka smerovať nadol a bude generovať materializmus.

Ľudská duša je počas pozemského bytia
votkaná do možností,
ktoré predstavuje táto štvornosť
s jedným špicom nahor a jedným nadol.

Meditácia 98, 99, 100, 101 Tlačiť PDF

Napísal Administrator | 25 August 2021

Meditácia 98, 99, 100, 101

7. august 2021

Meditačný obsah č.98:

Podobenstvo o dome na skale v protiklade k domu, ktorý bol postavený na piesku, stojí na konci Kázania na hore v Matúšovom evanjeliu 7,24. Toto miesto v texte by mohlo predstavovať rovnako začiatok, stred, ako aj koniec Kázania na hore. Ukazuje duchovnú skutočnosť, ktorá je vnímateľná iba v duchu, ale nie v pozemskom svete.

Interpretácia tohto textu podľa pozemských hľadísk vzniká práve tým, že rozličné cirkvi, spoločenstvá, veriaci organizujú a podliehajú viere, že oni postavili svoj dom na skale, pretože sa spojili s menom Kristus. Je možné, že tí, ktorí sa držia evanjelia s psychologickým zápalom, sú v dnešnej chaotickej a iracionálnej dobe psychologicky stabilnejší. Vonkajšie zdanie však často klame, pretože mnoho ľudí, ktorí pomocou náboženstva alebo otázok viery vytvárajú stabilitu pre pozemský život, príliš ľahko kompenzujú skutočnosť, nestretnú sa s ňou dostatočne a vytvoria si určitý druh zvláštneho prekvapivého vnútorného sveta. Keď sa na tento ich dom priženú prúdy vôd, keď sa spustí lejak a strhnú sa vetry, sú to práve tieto osoby, ktoré majú najmenšiu odvahu žiť a vžívajú sa do nekonečných väzieb.

Toto miesto v texte o dome na skale nadväzuje skutočne veľmi úzko na obe predošlé meditácie:

„Z tej oblasti, kde sa vedomie zdržiava konkrétne, cielene a dlhšiu dobu, rozvinú sa nové pocity a citové vnemy, ktoré sú pre dušu nosné a človeku poskytujú ochranu a silu." 1

Jedno obzvlášť poetické znázornenie, ktoré je obsahovo podobné, podal Friedrich Schiller vo svojej básni „Umelci":

Len rannou bránou krásy vnikneš do krajiny poznania.
Rozum sa na podnetoch cvičí zvyknúť si na vyšší lesk.
Čo Ťa znením struny múzy preniklo sladkým chvením,
zdvihlo silu v Tvojich ňadrách a tá sa raz vyšvihne do svetového ducha. 2

V každom z týchto textov ide o to, že slovu, myšlienke sa venuje najvyššia pozornosť a nakoniec sa táto myšlienka uskutoční v praktickom čine. Obe disciplíny, bytostná znalosť slova alebo obsahu myšlienky, ako aj pozoruhodný pokus dostatočne ju integrovať do sociálneho života patria nevyhnutne spoločne do životnej situácie zápasu o duchovný vývoj. Nie fixované trvanie na mene a na spôsobe viery, na vonkajšom vierovyznaní, na rituáloch alebo tradíciách, ale riadny zápas o pravdu a jej činorodá integrácia do života, vytvoria dom na skale.

Nie to vonkajšie, prebraté, prijaté a konzervované slovo je oslovené v poslednej časti Kázania na hore. Človek musí naozaj bojovať o duchovné poznanie a obetovať bezvýznamnosti, aby ho slovo oslobodilo a nie mu iba poskytlo kompenzačné pocity, ale aby v ďalšom priebehu prostredníctvom integratívnej životnej praxe mu darovalo silu a titul trvalej chrbtice.

Meditačný obsah pre nasledujúci týždeň:

„Na ktoré vnútorné duševné základy sa nedostane žiaden lejak, žiadne prúdy vôd, žiaden víchor? Ako vyzerá dimenzia realizácie poznania v duši, ktorá má koniec koncov po smrti taktiež trvalé bytie? Ako sa dá rozpoznať uskutočnené slovo? Aké formovanie tvarov a posilnenie foriem vyjadruje (toto uskutočnené slovo) v každodennom živote, v stretnutiach a ako žiari?

1 Meditačná veta z 96. meditačného listu od autora.

2 neumelecký voľný preklad (Narajana)

Friedrich Schiller „Die Künstler":

Nur durch das Morgentor des Schönen
Drangst du in der Erkennntis Land.
An höhern Glanz sich zu gewöhnen,
Übt sich am Reize der Verstand.
Was bei dem Saitenklang der Musen
Mit süßem Beben dich durchdrang,
Erzog die Kraft in deinem Busen,
Die sich dereinst zum Weltgeist schwang.

Zdroje na prehĺbenie:

V Bhagavad Gíte sa rovnako objavuje otázka Ardžunu Krišnovi, vo vtedy primeranej forme:

arjuna uvāca
sthitaprajnasya kā bhāṣā
samādhisthasya keśava
sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta
kimāsīta vrajeta kim

„Ardžuna prehovoril: Ó Krišna, aký je človek neustávajúcej múdrosti, ten, ktorý vyklíčil v nadvedomom stave? Ako rozpráva niekto, kto má neustávajúcu múdrosť, ako sedí, ako chodí? (BhG, kap. II, v.54)

13. august 2021

Meditačný obsah č. 99:

Keď sa každý deň tento obraz o dome na skale v porovnaní s domom postavenom na piesku zoberie do koncentrácie, tak meditácia spôsobí istý druh prebúdzajúceho sa a vzrastajúceho poznania, ktoré skutočne sprostredkuje dojem o tom, ako sa tvorí vyššia duchovná štruktúra podobná domu s pevnými črtami. Dimenzia v duchovne vzniká preto, lebo v slovách žije hlbokomyseľná myšlienka. Každý meditačný obsah, ak len bude dlhšiu dobu vážne udržiavaný v koncentrácii, vytvorí duchovný obraz, ktorý sa prebudí v podobe nadzmyslového obrazu tak reálne, ako je reálna fyzická hmota. Cvičiaci preto v cítení zažije určitý jav, ktorý sa duchovne vznáša nad jeho hlavou a šíri sa do veľkej časti sveta. Nie je to malý obraz, ten obraz je veľký. Podľa uhla pohľadu, pod ktorým človek pozoruje takzvanú realitu, je možné zažiť to živé alebo to mŕtve. Dom, ktorý už bol vytvorený a ktorý reprezentuje časť fyzickej reality, pozorované z duchovného stanoviska, smie byť vždy označený ako „mŕtvy". Ale ten dom, ktorý sa tvorí v ideovej sile a ktorý obsahovo reprezentuje miesto prebývania vedomia, stelesňuje bezprostredný tok života. Je to teda dom na skale uskutočnenej myšlienky, a tým individualita s pevnými základmi v univerzálnosti.

Éterické sily žiaria zo živého sveta citových vnemov, ktoré táto uskutočnená myšlienka neprestajne vydáva a ktoré reprezentujú integritu duše. Idey z univerzálnej reality, ktoré sú prinesené do praktického včlenenia, vyžarujú čisté éterické sily. Môžu podnietiť pôsobenie iba pozitívne, nie negatívne.

Ako vyzerá človek, ktorého slová sú autentické a živé? Slová, ktoré vyslovuje v spirituálnej alebo múdrej súvislosti, nikdy nie sú mŕtve, nezaujímavé, nudné alebo unavujúce, pretože svojím poznaním, obsiahnutom v ich vnútri, vytvárajú neustále nanovo vzbĺkavajúcu sféru života s vysokou hodnotou príťažlivosti. Taký človek v každej komunikácii rozdáva svetlé vyžarovanie, ktoré podnecuje radostné vzťahy a pretepľujúce, usporadúvajúce harmónie. Ten, kto má základy položené v skutočnej múdrosti a kto vďaka dôkladnej výmene, čo je základom aktívnej myšlienkovej tvorby, dokáže komunikovať, sám seba prežíva s istotou a nenapadnuteľnosťou. Cíti tú radostnú životnú šírku slobody, lebo dokáže sám sebe, ako aj druhým ľuďom otvoriť veľký priestor tolerantného rozhovoru. Nemlčí, ale neprestajne komunikuje, či už verbálne, ako aj neverbálne. Vydobytá múdrosť nikdy nevyzerá ako ideológia, lebo sama seba dosvedčuje, pôsobí bez zasahujúceho ovplyvňovania a podčiarkovania od niekoho druhého a nie je iba intelektuálna, ale vytvára bezprostrednú silu duše. Ten, kto má bezpečný základ v múdrosti, nepotrebuje sa o nej hádať. Z tohto dôvodu text v evanjeliu jasne hovorí o dome na skale v tom zmysle, že ho nemôže premôcť ani lejak, ani prúdy vôd, ani vetry. Dom na skale je duchovný základ vedomia v múdrych myšlienkach. A ten dozrieva do osobnostnej štruktúry. Dokonca vytvára pevnú plastickosť orgánov a základ zdravia. Vratkosť myslenia, ktorá dnes existuje v mysliach a ktorá generuje mnohé nervové vyčerpania, ustúpi pevnosti štruktúrovanej a oživenej látkovej výmene. Keď pozorujeme človeka, ktorý rozvinul dobré idey na ideály a na správne, praktické, integrovateľné činy, vidíme, že nevytvára iba éterické sily prístupné voľne k dispozícii, ale svojím vlastným celkovým fenotypom (súhrnom prejavov) reprezentuje jednotu ľudstva s univerzom.

Nasledujúca meditačná úloha by mala podnietiť sebapreskúšanie:

„Dokážem už zreprodukovať text z evanjelia o dome na skale v porovnaní s domom na piesku zodpovedajúc jeho duchovnému významu?"

Ďalej je možné, aby nasledovala otázka:

„Poznám rozdiel medzi múdrosťou uskutočnenou až do detailov a medzi intelektualistickými rečami alebo čisto pasívne prebratými formuláciami?"

Vo všeobecnosti meditácia musí viesť k autentickému poznaniu ducha s istotou.

Zdroje na prehĺbenie:

1.

BhG kap. II v. 61:

tāni sarvāṇi saṁyamya
yukta āsīta mat-paraḥ
vaśe hi yasyendriyāṇi
tasya prajnā pratiṣṭhitā

Ak ich už všetky premohol,
mal by uprene sedieť v prehĺbení do mňa;
jeho zmysly sú ovládnuté
a on pevne stojí v múdrosti.

V Bhagavat Gíte sa výraz múdrosť vzťahuje predovšetkým na odpútanie od väzieb a na myšlienkové perspektívy, ktoré z neho rezultujú. Naozaj rozvinutá múdrosť sa v zmysle duševného života vždy javí ako slobodná, zatiaľ čo nedostatok, alebo lepšie povedané kategorický omyl vytvára väzby.

2.

Meditácia nadväzuje na predchádzajúce obsahy. Otázky: Ako dlho môžem udržiavať vedomie v múdrej myšlienke? Kde ona žije? Kde má svoj základ? - sú významné. Človek sa preto môže venovať otázke: „Žije moje vedomie vo väzbách alebo žije v rozvíjaní múdrostí, ktoré sú slobodne pôsobiace?"

3.

Keď si niekto vydobyl múdrosť, dokáže ju pružne a diferencovanými slovami zreprodukovať. Z tohto dôvodu je dobré, keď svoje znalosti dokáže zreprodukovať dostatočne ezotericky, to znamená zrozumiteľne pre obecných ľudí.

4.

„Spirituálny a intenzívny obsah kedysi spočíval v pojmoch, lebo ľudia v minulých dobách jogy mali jasnovidné, čiže živé vnímanie, citové vnímanie nadzmyslových javov a duchovných súvislostí. ...

Aby sa dnes joga mohla rozvíjať a mohla byť chápaná zo sociálneho a ľudského života, javí sa ako úplne najnevyhnutnejšie, položiť ešte raz túto skoro až banálne znejúcu, ale predsa len zaujímavú otázku: Čo je to obsah, duševný obsah, spirituálny obsah? Aby tu nejaký duševný alebo spirituálny obsah bol, je potrebná konkrétna myšlienka, ktorá bude viesť do pochopiteľného a logického a tiež pravdivého nasmerovania vzťahu. Toto nasmerovanie vzťahu, ktorý nastúpil z myšlienky, privodí vhodný pocit alebo naladenie, ktoré nakoniec bude môcť vedomie uchopiť a zažiť. Pokiaľ sa pojem v texte javí ako izolovaný alebo sa použije spôsobom absolútnym, definitívnym alebo spätým s tradíciou, chýba mu vnútorný súvis alebo proporcie a forma, a preto je iba niečím vonkajším, akoby škrupinou bez jadra. Naproti tomu obsah vykazuje charakteristické črty a objavuje sa vďaka svojmu logickému začleneniu, svojej pravdivosti a tiež vďaka svojej vízii, prebývajúcej v jeho vnútri."

Heinz Grill: „Duševná dimenzia jogy" s.13

21. august 2021

Meditačný obsah č.100:

Ten, kto sa cvičí v spiritualite, mal by poznať rozdiely medzi trvalými hodnotami a žiadostivými, nezmyselnými a pominuteľnými vplyvmi bytia.

Dom na skale reprezentuje všetky tie hodnoty, ktoré pomocou spirituality a priaznivého vysporiadavania sa so životom pretrvávajú aj naďalej po smrti. Sú súčasťou duše, stávajú sa hlbšie spočívajúcou, pravdivou, spájajúcou silou cítenia. Keď cvičiaci zotrváva v pokojnej sebareflexii a sebavnímaní, zbadá, ktoré časti jeho duše sú prítomné prostredníctvom ducha alebo prostredníctvom hlboko založeného vysporiadavania sa so životom a ďalej pobadá aj opak, teda všetky tie nepokojné a žiadostivé toky, ktoré sa rozvíjajú práve preto, lebo duchovná disciplína nebola dostatočne uplatňovaná a prevládajú nižšie časti citovej mysle.

Medzičasom boli tu v meditačných listoch už citované a interpretované niektoré state z evanjelií. Zaujímavé je poznamenať, že evanjelium neobsahuje žiadne nepotrebné vety. Každá jednotlivá formulácia súvisí s rozvíjaním zmyslu ľudskej duše vzhľadom na duchovný svet.

Text o dome na skale uzatvára proroctvá Kázania na hore. Prvá veta je veľmi charakteristická a veľmi ľahko sa slová dajú prečítať iba povrchne. Dôležitý význam má ich uskutočňovanie v praxi a skutočné zaoberanie sa so slovami.

„A preto ten, kto tieto moje slová počuje a uskutočňuje ich, podobá sa rozumnému človeku, ktorý si svoj dom postavil na skale." (Mat 7,24)

Vo všeobecnosti žije ľudská myseľ v takzvanej máji, v ilúzii o svete, alebo inak vyjadrené, v prúdení žiadostivostí a teda každý pochabo stavia svoj dom na piesku. Túto žiadostivosť nie je nevyhnutne vždy poznať v obraznej zrejmosti, pretože žije v pozadí mnohých strachov, pocitových túžob po istotách a v pozadí všeobecne platných materialistických životných štruktúr. Rovina slobody, v ktorej pôsobí duch a inšpiruje dušu, nie je pre všetky tieto žiadostivé formy vnímateľná. Avšak táto rovina slobody je omnoho reálnejšia, než všetky iluzórne nádeje vo svete. Prečo táto sloboda, ktorá by bola primeraná pre ľudské bytie a ktorá je skutočne prítomná ako veľký pohyb dychu, je tak neatraktívna a tak málo hodnotená ako hodná snaženia? Prečo chce ľudské vedomie stále riešiť iba osobné problémy a uspokojovať sebalásku s dobre známymi telesnými pocitmi? Skutočná meditácia je práve tou rovinou, po ktorej človek svojou citovou mysľou najmenej túži. Ostáva akoby nedotknutá, tkajúca nad ľudskou hlavou a získava reálnu lásku.

Pre nadchádzajúcu meditáciu máme zamerať vnímanie na slobodu, ktorá žije v tejto duchovnej dimenzii. Prvá veta uvedeného miesta v evanjeliu sa hodí k meditácii: „A preto ten, kto tieto moje slová počuje a uskutočňuje ich, podobá sa rozumnému človeku, ktorý si svoj dom postavil na skale."

Cvičiaci môže opäť robiť na jednej strane meditáciu v zmysle výstavby koncentrácie, ako to opisuje cvičenie duše koncentrácia, a na druhej strane si následne môže napísať myšlienky, ktoré sa dajú rozpoznať ako rozdiel medzi slobodou a väzbou. Vo väzbách je človek bez pôsobenia, neschopný hýbať sa v živote smerom k pokroku a neschopný premieňať. V slobode sa mu darí podnikať kroky vyžarovania a pôsobenia smerujúce k uzdravujúcemu formovaniu života.

Ďalšie zdroje:

V Bhagavad Gíte v kapitole II, vo verši 72 je napísané:

eṣhā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām anta-kāle 'pi brahma-nirvāṇam ṛichchhati

Toto je sídlo Brahman, ó Ardžuna. Kto ho dosiahne, už nepodlieha klamu.
V ňom pevne usadená, až do konca života, duša vstupuje do Brahmanu.

Keď si človek prečíta v Bhagavad Gíte niekoľko veršov, zbadá, že pohľad na svet z Brahman, z duchovného sveta, naširoko obopína pozemský život. Pre vtedajších múdrych ľudí bolo nezmyslom zaoberať sa problémami života a vnorení do tráum a konfliktov snažiť sa o riešenia. Jasne sa rozlišovalo medzi zviazanými bytosťami a medzi svetom Brahman, ktorý je slobodný; praduchovnosť predstavuje realitu myšlienky. Dnes človek tento veľký obopínajúci život slobody nepozná. Táto realita nie je dosiahnuteľná v zmysle telesne poviazanej žiadostivej sily.

Z tohto dôvodu si musí meditujúci uvedomiť, že každé cvičenie a zaoberanie sa začína v ilúzii a potom musí udržiavať vytrvalosť, až kým pomocou posilnenia poznania dokáže pretrhnúť reťaze väzieb.

27.august 201

Meditačný list č. 101:

Meditačné obsahy sú doslovne tak, ako sú, vedené do koncentrácie. Cvičenie trvá približne desať až pätnásť minút. Prostredníctvom tohto cvičenia vzniká intenzívnejší vzťah k presne menovaným slovám. Dôležité je, aby boli slová názorne vnímané v predstave pred hlavou. Ostávajú v zmysle pozorovania objektu. Čím hlbší vzťah sa v koncentrácii rozvinie a čím lepšie si je pozorovateľ vedomý pozorujúcej vety, tým sa viac ona sama vysloví z jej vlastnej reality, ktorá v nej spočíva.

K tomuto cvičeniu sa pripojí prirodzené zaoberanie sa so slovami a s významom ich obsahu. Cvičiaci sa skúmajúc zaoberá realitou svojho cieľa, čo je rozlúštenie tajomstva, ktoré žije v slovách.

V minulej meditačnej vete boli zdôraznené slová „počúvanie" a potom „konanie". Teraz sa cvičiaci môže zaoberať oboma týmito slovami. Čo znamená počúvanie a potom konanie?

Zaoberanie sa procesom počúvania, ak sa deje trochu presnejšie, poskytuje veľmi zaujímavé výsledky. Na jednej strane je vonkajšie počutie slov a na druhej strane existuje proces vnímania, ktorý sa vzťahuje viac na tajomnú, skrytú skutočnosť, ktorá spočíva v obsahovom význame povedaných alebo predkladaných slov. Cvičiaci sa musí celkom rozhodnúť pre aktivitu a nasadenie vedomia, aby počúvanie neprežil iba ako zábavku alebo pasívne prijímanie pokynov, ale aby vnikol do skutočnosti slov.

Pre nasledujúcu meditáciu máme preskúmať počúvanie a konanie bezprostredne logicky súvisiace s počutím. Najlepší spôsob, ako teraz pokračovať, je napísať „počúvanie" na list papiera. Nakoniec si cvičiaci rozvinie zmysel rozlišovania, ako sa toto slovo používa bežne a pasívnym spôsobom. A ako ho používa napríklad teológia alebo ako mu rozumieť v hudbe? Aké možnosti sú pri zvedomení počúvania?

Po tom, ako cvičiaci dostatočne spozná počúvanie v jeho význame a v jeho možnej realite aktívneho vykonávania, rovnakým spôsobom nasleduje pozornosť a zaoberanie sa s konaním, alebo všeobecne vyjadrené, s uskutočnením počutého. Aké možnosti spočívajú v oboch týchto slovách? Aké veľké ideály čakajú v jednej jedinej vete?

Ďalšie zdroje:

1. V indickej filozofii počúvanie znamená predávanie náboženských textov, a to dokonca v zmysle iniciácie, nazýva sa to „śruti". Kedysi sa slová nepísali, ale boli ústne odovzdávané od majstra k žiakovi. Táto tradícia však už dnes, v dobe kníhtlače, neexistuje.

2. Ernst Marti popisuje zmyslový proces na jednej strane pomocou vibrácií, ktoré prichádzajú k bubienku a na druhej strane píše, že tu ide o rozostupy a intervaly v zmysle duchovného nadriadeného výrazu. Zaoberanie sa prapôvodným pojmom počúvania ponúka veľmi hodnotné pohľady do duchovných súvislostí. (Ernst Marti, Étery, zvukový éter – vodný živel – tiaž, s.44/45)

3. V diele autora „Slobodné dýchanie" na strane 53 je ásana v jej fáze tichého zastavenia prirovnaná k načúvaniu. Tento proces reprezentuje najintenzívnejšie vedomie. Vyžaduje si to pokoj a telesné ticho. Telo je vedené do presne vymeranej, vedomej vnímavosti.

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 96, 97 Tlačiť PDF

Napísal Administrator | 25 August 2021

23. júla 2021

Meditačný obsah č. 96

Kde sa zdržiava moje prítomné vedomie?

V evanjeliu podľa Jána (1,38) učeníci kladú túto otázku svojmu majstrovi, kde prebýva alebo kde sa zdržiava svojimi myšlienkami.mKristus odpoveďou učeníkom „Poďte a viďte" nepoukazuje na nejaké fyzické miesto, ale im dáva úlohu duchovne vnímať a nazerať. Istým spôsobom povedal: „Pozrite sa na mňa a študujte moje nasmerovanie vedomia." Slová „Poďte a viďte" preto znamenajú hlboký pokyn pre školenie.

Vzhľadom na disciplínu meditácie sa javí ako významné, aby si cvičiaci veľmi starostlivo vydobyl schopnosť rozlišovania medzi vôľou, pocitmi a myšlienkovými obsahmi. Skoro vždy sa cvičiaci zdržiava viacej vo svojom vlastnom svete prianí a v známych pocitoch a vyhýba sa, ako mačka vode, dlhšiemu koncentrovanému udržiavaniu vedomia vo vyššej myšlienkovo konkrétnej rovine.

Prekročenie hranice od vôle a od zviazanosti pocitmi ku konkrétnej a čistej rovine myšlienok sa deje vždy prostredníctvom vôľového aktu rozhodnutia. Každá meditácia a každé nasmerovanie k spiritualite musí preto nastať denne z nového rozhodnutia. Ak toto rozhodnutie chýba a ak cvičiaci zotrváva viac-menej v tiesňach svojich telesných a príjemne pohodlných záujmoch a vo svojich obvyklých pocitoch, vôbec nedokáže dostatočne vykonať cestu na to nové miesto hodnotného myšlienkového obsahu. Cvičenie koncentrácie nakoniec potrebuje dlhodobejšiu výdrž a vždy nanovo nasadené opakovanie. Aj keď cvičiaci nepociťuje žiaden záujem o meditačný obsah, mal by sa v duši sám vychovať k vykonávaniu askézy voči sebe, aby dokázal spoznať a uskutočniť prinajmenšom prvú rovinu tvorby poznania z konkrétneho myšlienkového obsahu.

Nasledujúca meditačná veta podáva rozšírenie predošlej:

„Z tej oblasti, kde sa vedomie zdržiava konkrétne, cielene a dlhšiu dobu, rozvinú sa nové pocity a citové vnemy, ktoré sú pre dušu nosné a človeku poskytujú ochranu a silu." 1

Túto meditačnú vetu človek nesmie v žiadnom prípade použiť pre vlastný prospech. Cvičiaci by ju doslova mal dosiahnuť vo svojej vnútornej sekvencii pravdy.

Každá osoba spravidla dosiahne to, čo naozaj dosiahnuť chce. Vo všeobecnosti väčšina osôb dúfa v spirituálny pokrok a primerane k svojmu svetu prianí ho chce pre seba a pre všeobecnú schopnosť lásky v ľudstve. Prečo tieto priania ostávajú často nenaplnené a čo za dôvod je možné uviesť, že spirituálne hľadajúci prepadá materializmu častejšie, než niekto, kto nepraktizuje žiadnu spirituálnu disciplínu?

Kde sa vedomie zdržiava? Prebýva naozaj v meditačnom obsahu a pracuje jedinec aktívne pri tvorbe koncentrácie z myšlienky naplnenej obsahom? Konfigurácia vôle človeka nepodlieha žiadnym hypotetickým predpokladom. Človek dosiahne to, čo v najvnútornejšej vôli pestuje ako mernú jednotku. Z tohto dôvodu je pre meditáciu dôležité ešte znovu overovať priestor, kde sa vedomie zdržiava, lebo ak je tvorený konkrétne v myšlienke a myšlienka sa môže formovať na ďalší ideál, cvičiaci tento ideál dosiahne.

V tomto zmysle sú navzájom bezprostredne tesne spojené zákonitosti duchovného sveta meditácie s duchovným posilnením.

1 Túto meditáciu vytvoril a zvolil autor.

Zdroje na prehĺbenie:

1.

Biblia, Ev. podľa Matúša:

7,17: Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie.

7,18: Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.

2.

Bhagavad Gíta 9,34:

man-manā bhava mad-bhakto
mad-yājī māṁ namaskuru
mām evaiṣyasi yuktvaivam
ātmānaṁ mat-parāyaṇaḥ

Nasmeruj svoj pohľad jedine na mňa, buď mi oddaný, obetuj mi, klaňaj sa mi. Keď budeš so mnou celkom spojený a ja budem tvojim najvyšším cieľom, v skutku ku mne dôjdeš. (k tvojmu skutočne zvolenému konkrétnemu myšlienkovému obsahu)

Označenia na mňa, mne, mi ... je možné nahradiť pojmom myšlienka. Osoba Krišna je čistou a najvyššou myšlienkou. Všeobecne preložené by to znamenalo, že človek dosiahne myšlienku, ku ktorej sa obracia, ktorú s láskou uctieva a po ktorej túži. Človek sa dokonca prostredníctvom vytrvalého obracania sa na ideu, ktorá vedie k ideálu, sám týmto ideálom stáva.

3.

V jednom z predošlých meditačných listov č.73 už bolo uvedené, že človek dosiahne to, čo chce.

30. júla 2021

Meditačný obsah č. 97:

Rudolf Steiner sa vyslovil o výchove vôle pomerne špecifickým spôsobom:

„Z toho získame hneď niečo, čo je dôležitým princípom pre všetku sebavýchovu človeka. Je to to, že človek, ktorý sám seba vychováva, ako výchovou vôle, tak aj výchovou svojho intelektu, tak pri výchove svojej vôle je odkázaný predovšetkým na to, aby túto výchovu vôle, túto kultúru vôle sprostredkoval prostredníctvom pestovania spôsobov správania sa a kultivácie vzájomných vzťahov s vonkajším svetom. Vôľa človeka sa nedá vychovávať pomocou vnútorného myšlienkového tréningu alebo pomocou tréningu predstavivosti, ale vôľa človeka sa posilní tak, že človek bude mať pevný vnútorný oporný bod, keď hľadá túto kultúru vôle vo vzájomných vzťahoch vlastnej vôle s vonkajším svetom. Preto pre zvyčajnú vonkajšiu, bežnú sebavýchovu človeka je priam škodlivé, významne pre sebavýchovu škodlivé, ak sa človek pokúša posilniť svoju vôľu pre vonkajší život vnútornými prostriedkami, vnútorným tréningom. (...)

Tu sa dá napríklad odporučiť: Rob také cvičenia, ktoré spočívajú vo vyhýbaní sa strachu, zvedavosti, ostatným vášňam a negatívnym pocitom ..." 1

Často sa takéto cvičenia, ktoré nesú v sebe jemný moralizujúci komponent alebo vo všeobecnosti cvičenia, ktoré majú niečomu zabrániť, predkladajú na kurzoch jogy alebo v životných poradniach. Keď sa človek nekonfrontuje dôkladne s vonkajším svetom a nedáva do poriadku svoj pomer vnútorného a vonkajšieho sveta, ostáva väzňom vo vlastnom obvyklom vnútornom svete, istou mierou ostáva zajatý vo vlastnej karme alebo, inak vyjadrené, vo svojej vlastnej osudovej štruktúre.

Meditačná veta z posledného meditačného listu znela:

„Z tej oblasti, kde sa vedomie zdržiava konkrétne, cielene a dlhšiu dobu, rozvinú sa nové pocity a citové vnemy, ktoré sú pre dušu nosné a človeku poskytujú ochranu a silu."

Obracať sa na spirituálny obsah najskôr znamená konfrontáciu s vonkajším svetom, lebo myšlienka, ako je zobrazená slovne v texte, označuje vonkajší jav spočiatku neznámeho rozmeru. Cvičiaci školí svoj vôľový život od toho momentu, akonáhle nejaký myšlienkový obsah vedie do pozornosti a vníma ho a je si pritom vedomý, že nepozoruje známu skutočnosť, ale novú. Prostredníctvom tohto uvedomenia a rozhodnutia pre pozornosť, si cvičiaci vzrastajúcou mierou uvedomuje, že jeho vlastná realita v tele a vo všetkých na tele lipnúcich pocitoch, musí ustúpiť. Už len tým, že cvičiaci myšlienku umiestni do stredu, vykoná vysoké nasadenie vôle. Stretne myšlienku a jej doposiaľ neznámy zmysel, ktorý v nej spočíva.

Následkom tohto udržiavania vedomia v doteraz ešte neznámom myšlienkovom obsahu, získa po prvýkrát éterické posilnenie. Telo a doteraz známe asociácie môžu ustúpiť. Vôľa samotná potrebuje veľkú silu, aby dokázala zniesť túto cudziu skutočnosť, ktorá sa ohlasuje prvými éterickými silami. Pre vôľu je príznačná vytrvalosť, pre vedomie bdelosť a pre cítenie sloboda.

Z tohto dôvodu následne vzniká hlbokosiahle citové hnutie, ktoré sa nakoniec prejaví solídnym citom (alebo zmyslom) pre pravdu. Duša sa nerozšíri zo strany emócií, ale získa svoje ušľachtilé ladenie prostredníctvom duchovného obsahu.

Ako nasledujúci meditačný obsah slúži odsek Kázania na hore:

Podobenstvo o dome na skale a na piesku – pôsobenie kázania

A tak každého, kto počúva tieto moje slová a plní ich, pripodobňujem k múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale; a spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a zaútočil na ten dom; ale ten sa nezrútil, lebo mal základy na skale. No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku; a spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a vrazil do toho domu; a dom spadol a jeho pád bol veľký.

Keď Ježiš skončil túto reč, zástupy žasli nad jeho učením; On ich totiž učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci. (Mat 7,24-29)

1 Rudolf Steiner „Sebavýchova človeka vo svetle duchovnej vedy" GA 61

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Viac článkov...