|
03 November 2023
Pohyb z éterického elementu
Uverejnené na stránke Heinza Grilla 20.4.2018
po nemecky: https://heinz-grill.de/bewegung-aetherisch/
Ako vzniká pohyb?
Každý jav, ktorý realizuje priestorovú zmenu v rámci časovo merateľnej jednotky, sa nazýva slovom pohyb. Existujú rozličné formy pohybov alebo hnutí, ako napríklad politické alebo fyzikálne, lineárne alebo oblúkové, atď. Fenoménu pohybu je vždy vlastná zmena, ktorá sa vzťahuje vzhľadom na fixný bod. Vo všeobecnosti sa hovorí o lokomócii, ktorá túto zmenu v rámci priestorových pomerov vedie k prejaveniu.
Pre pozorovanie pohybu v zmysle umeleckého tanca, jogového cvičenia alebo všeobecne ľuďmi vykonávaného pohybu, je prirodzene dôležité jednoduché rozlišovanie, že fyzické telo nedokáže vykonať zmenu bez popudu z vonku alebo, lepšie vyjadrené, bez pridania sily do svojej lokality, do priestorových dimenzií. Kameň, ktorý padá nadol z kopca pomocou tiažovej sily, sa dostane do pohybu nárazom zvonku. Rovnako je to aj s ľudským fyzickým telom, ktoré musí dostať prísun energie zvonku, aby dokázalo uviesť do činnosti svoju takzvanú motoriku.
Pohyb u človeka
Najrozličnejšie impulzy vôle, či už zámerné alebo nie, to znamená vedené vedome alebo ako nevedomá vegetatívna reakcia, dodávajú acetylcholín do takzvaných motorických koncových platničiek, kde sú stimulované svalové impulzy a tie odpovedajú pohybom. Fyzické telo bez tohto vedenia impulzami, ktoré k nemu prichádzajú zvonka a sú prenášané rozličnými nervami, by bolo celkom neschopné pohybu. Na počiatku pohybového života teda nie je svalstvo a ani samotné nervové impulzy, ktoré poskytujú ich prvotnú stimulačnú silu prenášajúcu podnety než sa dostanú do svalov, ale ešte neobjasňujú skutočný fenomén, ktorý pôvodne za pohybom stojí. Základom pohybového života je veľké tajomstvo, ktoré uniká pohľadu a spočiatku dokonca aj merateľnej prebádateľnosti. Vonkajšie zmeny v priestore, ktoré ľudské fyzické telo denne vykonáva, sú výrazom silového pôsobenia vyššieho rádu, ktoré sa deje nad telom a dokonca aj nad nervami ako nositeľmi vedomia a vedie fenomén ľudskej kinetiky k tomu, aby sa prejavila.
Zatiaľ čo fyzické telo vďaka svojej pozemskej povahe, svojím kostiam, cievam, vláknam a mnohým existujúcim látkam, vykazuje statickú štruktúru, najrozmanitejšie takzvané energetické procesy, ktoré sú sprostredkované živou vôľou človeka, prinášajú skutočný aktívny pohybový život. Telo by bolo čisto telom, podliehajúcim gravitácii a nehybnosti, keby ním nepohybovala dýchajúca duša a keby neexistovali tekutiny, ktoré by udržiavali pôsobenie životných síl. Dýchanie predchádza pohyb a podľa toho, aké mocné sú prílevy ľudských túžob, sa duša vdýchava do pozemského bytia pomocou mnohých pohybových výrazových foriem.
Bežné vysvetľujúce modely nestačia
Vysvetľujúce modely, ktoré dnes interpretujú pohyb, jeho chemické, ako aj fyzikálne spolupôsobenie, sa začínajú pozorovaním fyzického tela a koniec koncov vysvetľujú všetky fenomény v rámci zmyslovo pochopiteľnej skutočnosti. Ako je napísané napríklad v diele „Jogová anatómia" od Leslie Kaminoff na s.17:
„Dýchanie, prijímanie vzduchu do pľúc a vyvedenie vzduchu zas von z pľúc je zapríčinené trojrozmerným preformovaním hrudnej a brušnej dutiny. Takáto definícia dýchania vysvetľuje nie iba to, čo sa deje, ale aj ako sa to deje. To má hlboké dôsledky pre cvičenie jogy, pretože nás to primäje k zapodievaniu sa chrbticou."
Joga, ale nie len ona, ale aj samotná školská medicína, popisuje fenomény pohybu určite v súvislostiach, ale iba v takých súvislostiach, ktoré sa týkajú len rozličných telesných systémov. Je dýchanie skutočne spôsobené trojrozmerným preformovávaním svalov súvisiacich s dychom? S každým nádychom sa vraj hýbe nielen bránica, hrudná a brušná dutina, ale mení sa aj chrbtica. Dokonca sa dá povedať, že pri každom menšom pohybe – či už je to pohyb dychový alebo svalový pohyb končatín – celé ostatné telo taktiež počíta s jemným spolu-prežívaním a súznením. Otázka, odkiaľ pôvodne pochádza pohyb a aká duševno-duchovná dimenzia je jeho základom, však pri tejto interpretácii, ktorá sa označuje už za celostný model, ostáva nezohľadnená.
Akú úlohu pre pohyb hrá éterické telo?
Éterické telo človeka, ktoré podľa antropozofie predstavuje po fyzickom tele nasledujúci jemnejší bytostný článok, môže pre vysvetlenie pohybu otvoriť dosť významnú perspektívu. Čo to je, toto éterické telo? Čo znamená éterické prúdenie, ktoré nie je viditeľné očami, a predsa je vnímateľné ako cítenie života vo vnútri tela? Jogín hovorí o práne a mieni týmto slovom dych; slovo prána sa skladá z „pra", čo znamená vpred najavo a „an, čo znamená „fúkať" alebo „dýchať". Podľa historických údajov prána spája dych s energetickými procesmi, ktoré sa dejú v tele. Dýchanie znamená pohyb a keď človek dobre dýcha, môže pomocou toho energetizovať telo a pomôcť mu k úžasným pohybom. Vzhľadom na spôsob zaobchádzania s dychom existujú rozličné techniky a zážitkové hodnoty. Éterické telo človeka je istým druhom tela energií, pránického tela, keby sme tento pojem chceli preložiť zjednodušene, a to je masívne ovplyvňované tým, akým spôsobom je vykonávaný rytmus a kvalita dýchania.
Videné duchovne, éterické telo človeka pracuje podľa princípu beztiažovosti a neprestajnej pohyblivosti v sebe samom. Rovnako ako je všetka energia voľne dostupná len tým, že je v pohybe, je aj prúdenie éterického jemnohmotného elementu pre život k dispozícii, lebo je činný v neprestajnom toku narastania a ubúdania. Fyzické telo sa na chvíľu môže uvoľniť z gravitácie tým, že sa chrbticou narovná do zvislej línie. Ako sa však toto vzpriamenie naozaj udeje? Najskôr je to éterické telo, čo sprostredkuje silu na toto vzpriamenie proti gravitácii. Ale ako, pri trochu presnejšom vnímaní, toto éterické telo dosiahne vzpriamenie?
Senzorické nervy menia kvalitu pohybu
Školská medicína vo všeobecnosti podáva vysvetlenie o efferentných nervových dráhach, o takzvaných motorických nervoch, ktoré sprostredkujú impulzy k pohybu. Podľa bežného chápania si človek myslí, že motorika pohybu vychádza z centra k periférii a má sklon prehnane zdôrazňovať svalové systémy pri ich vykonávaní silového pôsobenia. Veľmi málo pozornosti sa v tomto všeobecnom modeli myslenia venuje senzorickým nervom, teda afferentným dráham, ktoré prinášajú vnemy z periférie do centrálneho nervového systému. Pokiaľ sa motorika sprvoti javí ako viditeľný vykonávateľ pohybu, tak vnemy a senzibilné systémy, ktoré sú svojou kvantitatívnou povahou niečím viac, než efferentné, teda takzvané motorické, ostávajú nezohľadnené.
Senzibilný nervový impulz alebo vnem, ktorý je sprostredkovaný z periférie do nervového systému, sa uskutočňuje buď vedome, alebo nevedome. Ak sa vykoná veľmi vedome, ako napríklad pri jogovom cviku, predstavuje okamih pokoja alebo, inak vyjadrené, nehybnosť. Každá vedome myslená myšlienka a každý okamih celkom vedome vnímaného zmyslového podnetu má za následok brzdenie hnacej vôle. Na okamih vstúpi ticho a okolie nebadateľne naberie iné rozmery. Vedomé senzibilné prežívanie s jasným obsahom predstáv a vnímaním vytvorí práve takú situáciu, kedy vlastné fyzické telo ustúpi a okolie v priestore sa môže prežiť po novom. Vnútorný priestor tela sa zosústredí, zatiaľ čo vonkajší priestor sa zdá, že sa rozšíri. Vedomé senzibilné prežívanie sa dá prirovnať k odpútaniu fyzického tela.
Princíp sústredenia a rozpínania pri pohybe
V pohybujúcom sa éterickom tele žije nekonečné umieranie a vznikanie alebo, inak povedané, neprestajné zhromažďovanie a nové rozpínanie. Pohyb vždy vedie k protipohybu a keď to pozorujeme presne, je to ako v komore srdca, do ktorej krv natečie, na nemerateľný okamih ostane ticho stáť a nakoniec so systolou nanovo veľkým pohybom vytečie von. Pohyb vznikne z okamihu ticha, alebo inak vyjadrené, z uvoľnenia sa roznieti energia, ktorá umožní pohyb.
Senzibilné nervy sú nenahraditeľné pre pohyb, lebo až oni poskytujú základ, oni následne nakoniec roznietia jednotlivé ďalšie chemické procesy a umožnia, že môže nastať istý druh beztiaže, ktorá je tak nevyhnutná pre pohyb. Pre pohyb – a je to jedno, či je to pohyb ešte vitálne cvičený vo fitness centre – je však vždy nutný moment odpútania, moment zhromaždenia, senzibility, aby sa mohla zrodiť lokomócia, nasledujúca zmena polohy.
Umenie pohybu
Keď človek študuje tieto zákony senzibilných nervov a pohyb netrénuje iba čisto mechanicky, pomaly prichádza k poznaniu, že prvok odpútania, oslobodenia sa od všetkej fyzickej fixácie, otvorí ľahké a elegantné umenie pohybu. Na základe toho je pre krásny a ľahký život pohybu tak významné slobodné dýchanie, lebo ak dych príliš silno fixujeme na telo, výraz jednotlivých jogových cvikov často nadobúda veľmi fyzickú tiaž. Tanec, pri ktorom dych ostáva ľahký a ktorého základom je choreografia, to znamená jasná predstava, vyjadruje väčšinou ľahší pohyb, než pohyb, ktorý často zahŕňa určitý spôsob dýchania s príliš mechanickými predpokladmi. V konečnom dôsledku však existujú aj jednostranné predstavy zamerané na telo, že sú to vraj svaly, ktoré jediné dávajú k dispozícii silový potenciál a ktoré predstavujú úspešný pohyb.
Pre pohyb so slobodným dýchaním sú neopomenuteľné presné obrazné predstavy spojené s pohybom, lebo ony vytvárajú práve tie éterické sily v pomeroch napätia a uvoľnenia, ktoré sú nevyhnutné, aby telo mohlo ľahko a napriek gravitácii nadobudnúť svoje vytúžené nové formovanie. Okamih odpútania a zas okamih uchopenia sú bezprostredne napodobené formy pohybu, ktoré éterické telo prirodzene vykonáva a ktoré môžu v ásane, fyzickom cvičení jogy, získať výraz krásy a slobody.
Okamih stavu beztiaže pri pohybe
Cvičenie, ktoré je veľmi ťažké, názorne ukazuje momenty odpútania a opätovného zosústredenia. Stoj na rukách, vrkšasana, vykonaný z vrany, kakasana, sa možno podarí po mnohom tréningu. Ak sa ale cvičiaci venuje predstave, ako sa telo prenechá na určité momenty stavu beztiaže a opäť sa ku koncu nanovo zosústredí, väčšinou privedie ásanu k perfektnosti oveľa rýchlejšie. Súčasne prostredníctvom činnosti predstáv pohyb získava výraz odpútanosti od tela a prítomná senzibilná dimenzia zmyslov ostáva otvorená. Krása pohybu je charakteristická skutočne zvedomením a slobodou od tela. Vôľa ostáva rozvážna a činnosť je zušľachtená citlivým, svetlým uvedomením.
Stoj na rukách je veľmi náročným cvikom. Ľahšie cvičenia ako Pozdrav Slnku alebo dokonca ešte ľahšie jednoduché pohybové formy môže každý cvičiaci vykonávať s touto ideou slobodného dychu, s činnosťou predstavivosti a napokon odpútania a správneho uchopenia.
Ďalšie podklady k pohybovaniu sa dajú nájsť v článku „Liečebné účinky odpútaného pohybu". Všimnite si aj videá k cvičeniach jogy, ako aj sériu obrázkov o stoji na hlave, rybe, luku a Pozdrave Slnku.